Finančná kríza vyvoláva potrebu prísnejšej regulácie obehového systému svetovej ekonomiky. Plnoprávnou súčasťou finančného sektora sú aj sporiteľné a úverové družstvá. Prvenstvo ich vzniku si paradoxne nemôže privlastniť žiadna priemyselne vyspelá krajina, ani nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ale evanjelický farár Samuel Jurkovič zo Sobotišťa. Tento šíriteľ myšlienok reformácie v zaostalom feudálnom Uhorsku pochopil nedostupnosť úverových zdrojov pre drobný roľnícky stav a 9. februára 1845 založil Gazdovský spolok, prvé úverové družstvo na svete. Svetové družstevníctvo dodnes stojí na jeho stanovách a riadi sa rovnakými princípmi.
Banky sa tradične vždy viac zameriavali na podnikateľskú klientelu a drobným spotrebiteľom neponúkali atraktívne produkty. Sporiteľné a úverové družstvá sú aj dnes rozšírenými modernými inštitúciami, ktoré napriek úskaliam čase súčasnej krízy úspešne a relatívne bezpečne pôsobia vo sfére finančného trhu. Ich segment má navyše silný národný a sociálny aspekt. Podobne ako obchodné banky sprostredkúvajú nielen obeh peňazí, ale zaraďujú sa aj medzi depozitné inštitúcie. Ich hlavným účelom je, prostredníctvom svojpomoci uspokojovanie potrieb svojich členov. Prebytok peňažných zdrojov, uložených sporiteľmi s cieľom ich zhodnotenia na účte v družstve, vytvára pre druhú časť členskej základne priestor na dostupnosť lacných úverov a pôžičiek. Svojou právnou formou, disponovaním povolenia na vykonávanie bankových činností, retailových a investičných operácií, sa niektoré z nich sformovali ako komplexné finančné skupiny holdingového typu, nápadne sa podobajúce bankovým inštitúciám. Priam vzorovým príkladom by mohla poslúžiť holandská Rabobank Nederland. Jej vlastníkmi sú sporiteľné družstvá. Zachovala si teda aj právnu formu družstva a je považovaná za jednu z najbezpečnejších svetových bánk, o čom svedčí aj jej trojáčkový rating. Za svoju pozíciu vďačí do značnej miery politike svojich vlastníkov - spotrebných družstiev - ktorí nenaliehajú na maximalizáciu zisku. Akceptácia nižších výnosov je v tomto prípade úmerná podstúpeniu čo najnižšieho rizika. Pritom slúži ako clearingové stredisko členských družstevných bánk, venuje sa seriózne správe likvidity, dlhodobému refinancovaniu, zvyšovaniu kvalifikácie zamestnancov, umožňuje prístup k peňažnému a kapitálovému trhu.
Dlhoročná tradícia a osvedčená spoľahlivosť, bezpečnosť vkladov sa v niektorých krajinách nepochybne podpísali pod obľúbenosť družstevných sporiteľných a úverových družstiev a prejavuje sa to aj v trhovom podiele na celkových vkladoch. Vo Francúzsku prevyšujú 50 percent a v poskytovaní úverov tvorí tento podiel asi 45 percent. Sú teda vážnou konkurenciou klasických bankových domov. Napriek finančnej kríze preukazujú stály nárast členskej základne i výšky vkladov.
Združenie slovenských sporiteľných družstiev (Podielové družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície, Euro družstvo slovenské investície a Krupinské družstvo slovenské investície) sa usiluje o plnoprávne členstvo vo Svetovej rade úverových družstiev (WOCCU). Keďže legislatívny rámec musí byť tomu-ktorému štátu "šitý na mieru", bude si vyžadovať zosúladenie, resp. výnimku zo Smerníc EÚ 2006/48 a 2006/49 (CRD). Tento proces už bude výzvou nielen pre samotné ZSSD, ale aj pre kompetentné slovenské finančné, vládne a legislatívne autority, predovšetkým NBS, vládu a NR SR. Tradícia, ale aj vyspelý finančný systému, členstvo v EÚ a v eurozóne priam predurčujú ambíciu slovenského sporiteľného a úverového družstevníctva rozšíriť doterajšiu sieť WOCCU a stať sa 98. členským štátom.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik, spolupracovník HN