Najnovšou príčinou neželanej popularity Maďarska je rozhodnutie Medzinárodného menového fondu prerušiť rozhovory a neposkytnúť zvyšok dohodnutej pôžičky. Dôvodom je neochota vlády prijať dlhodobo pôsobiace opatrenia na výrazné zníženie deficitu verejných financií.
Celkový deficit plánový na rok 2010 bol 870 miliárd forintov (cca 3,1 miliardy eur), no už v júni dosiahol 120 percent celoročne plánovanej hodnoty. Napriek tomu však vláda tvrdí, že pôvodne plánovaný deficit verejných financií vo výške 3,8 percenta HDP je tohto roku reálny. Národná banka nesúhlasí a zmenila odhad deficitu na 4,5 percenta.
Prečo toľko kriku okolo deficitu 4,5 percenta HDP? Ten náš bude koniec koncov na úrovni okolo 7,0 - 7,5 percenta HDP a nik sa s nami nerozhádal.
Pôžička MMF zachránila Maďarsko v roku 2008 pred štátnym bankrotom. Podmienkou pôžičky boli tvrdé opatrenia vlády zamerané na zvýšenie výberu daní na jednej strane a obmedzenie verejných výdavkov na druhej strane. Posledná socialistická vláda Gordona Bajnaia nemala veľmi na výber a poslúchla. Zvýšila dane a znížila výdavky podľa receptov MMF. V roku 2009 dosiahlo Maďarsko jeden z najnižších deficitov v Európe, len 4,0 percenta HDP. Dobrý výsledok z minulého roka však nestačí, diera vo verejných rozpočtoch začala znova rásť. Podmienkou MMF nebolo jednorazové zníženie deficitu, ale jeho udržateľná nízka úroveň a postupné znižovanie dlhu.
Za povšimnutie stojí hlavný dôvod vysokého deficitu i spôsob jeho riešenia. Suchoty v rozpočte sú dôsledkom poklesu výberu daní. Len za minulý rok klesla v Maďarsku súkromná spotreba domácností o 7,5 percenta, čo sa nutne muselo prejaviť aj na príjmoch štátneho rozpočtu a výbere poistného. Dieru v rozpočte chce vláda zapchať znížením niektorých platov vo verejnej sfére a hlavne uvalením osobitnej dane na zisky bánk. Zabije tým dve muchy jednou ranou: potrestá nepopulárnych ľudí a inštitúcie a rýchlo získa do štátnej pokladnice veľký objem peňazí. MMF správne namieta, že vláda má sledovať dlhodobú stabilitu verejných financií, a nie zarábať na krátkodobých a nesystémových opatreniach.
Odmietavý postoj voči požiadavkám MMF vyplýva z faktu, že na okamžité prežitie Orbánova vláda peniaze z MMF nepotrebuje. Z celkovej sumy pôžičky 20 miliárd eur poskytnutej MMF v roku 2010 zatiaľ Maďarsko požiadalo o 12,8 miliardy eur. Z požiadanej sumy zatiaľ krajina neminula 3,5 miliardy eur.
Aby prefinancovala bežné potreby, maďarská vláda plánuje na tento rok tri veľké aukcie štátnych dlhopisov. V auguste a septembri po jednej miliarde eur a v októbri 1,1 miliardy eur. Tieto peniaze si krajina teoreticky môže požičať aj bez úverovej linky z MMF, otázkou však je, za akú cenu. Úrok dosiahnutý na finančných trhoch bude pravdepodobne vyšší ako úrok z MMF. Ak si maďarská vláda chce požičať drahšie ako môže, logika nemôže byť ekonomická, ale politická. Orbánova vláda sa jednoducho nechce zaviazať na nepríjemné úsporné opatrenia, ktoré presadzuje MMF. Blížia sa komunálne voľby a vláda nemôže priznať, že mnohé predvolebné sľuby boli len sľubmi.
Aké následky môže mať prerušenie rokovaní s MMF? Udalosti tohto druhu vnímajú finančné trhy veľmi negatívne. Platí sa za ne znehodnocovaním meny a zvyšovaním úrokovej prirážky. Kurzová zmena sa v malej otvorenej ekonomike môže prejaviť aj pozitívne, zvýšením exportov. Osobitným problémom Maďarska je však veľký objem hypoték denominovaných v eurách a vo švajčiarskych frakoch. Pokles kurzu forintu tak pocítia najmä maďarské stredné vrstvy. Vyššie úroky z pôžičiek na finančných trhoch zasa prispejú k zvýšeniu štátneho dlhu, ktorý budú platiť budúce generácie. To už bude pri moci iná vláda.
Povaha maďarských finančných problémov vyvoláva u slovenských ekonómov pocit déja vu. Vysychajúce daňové príjmy, odmietanie reality, bizarné zotrvávanie na tvrdeniach o dodržaní pôvodne stanovenej výšky deficitu, neochota prijímať nepopulárne opatrenia. Obava z gréckej cesty sa pritom významnou mierou podpísala aj pod výmenu slovenskej vládnej garnitúry.
Vladimír Baláž, ekonóm SAV