Európska centrálna banka chce zvyšovať úrokové sadzby. Štandardným dôvodom je hrozba inflácie. Psou povinnosťou centrálnej banky je udržať rast spotrebiteľských cien na takej hladine, aby sa neznížila životná úroveň a hodnota úspor.
Rast cien v eurozóne dosiahol v marci 2,6 percenta, čo je už viac ako plánovaný cieľ dve percentá. Potiaľ sa zdá plánované dvíhanie úrokových sadzieb v poriadku. V tejto argumentácii je však niekoľko "ale". Zásah centrálnej banky voči inflačnej hrozbe je oprávnený a účinný len v tom prípade, keď je rast cien vyvolaný vnútornými príčinami, najmä prehrievaním ekonomiky a rastom miezd. Toto, bohužiaľ, nie je v eurozóne témou dňa.
Rast HDP tu dosiahol za rok 2010 skromných 1,7 percenta. Bližší pohľad na štruktúru harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien odhalí, že za podstatnou časťou celkového zvýšenia je rast cien komodít a energií, najmä ropy. Vyšší rast cien v eurozóne je typickým prejavom nákladovej inflácie spôsobenej externými faktormi, na ktoré nemá ECB prakticky žiadny dosah. Rast cien ropy napríklad ovplyvňuje najmä dopyt v Indii a Číne, stav existujúcich kapacít v ťažbe a politické udalosti v arabskom svete. Tieto faktory sú voči zvyšovaniu úrokových sadzieb o štvrť či pol percenta indiferentné.
Faktory podmieňujúce rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa nezmenia ani počas zvyšku roka, s veľkou pravdepodobnosťou ani v roku 2012. Očakávané tempá rastu HDP (a z nich vyplývajúci rast miezd) budú niekde na úrovni 1,8 až 2,2 percenta. Rast miezd bude ovplyvňovaný aj pretrvávaním vysokej nezamestnanosti, ktorá bude klesať len pomaly. Európske podniky majú ešte stále veľa nevyužitých kapacít, ktoré brzdia rozvoj nových investícií. V súlade s týmito prognózami sú aj inflačné očakávania domácností v eurozóne. V tých sa zatiaľ žiadne významné inflačné tlaky neobjavujú.
O skutočných dôvodoch zvyšovania sadzieb môžeme len špekulovať. Ponúka sa niekoľko motívov. Extrémne nízke úrokové sadzby síce pomáhajú oživiť ekonomiku, ale zároveň môžu povzbudiť aj neracionálnu alokáciu kapitálu. Ak banka získava kapitál za jedno percento a požičiava za desať, vytvorí dosť zisku na opravné položky na hocičo. Kapitál prúdi aj k takým subjektom, ktoré by sa za normálnych okolností nedokázali na trhu požičať. Úrokové sadzby z týchto dôvodov už dvíhajú centrálne banky v Ázii a ECB len nasleduje trend.
Iným motívom môže byť psychologické pôsobenie na trh. Ekonomický vývoj je v omnoho väčšej miere ovplyvňovaný psychologickými faktormi, ako to klasická ekonomická teória bola ochotná pripustiť. Ak sa sadzby zvyšujú, je to signál, že kríza sa končí a obnovuje sa normálny chod trhu. Historický priemer úrokových sadzieb centrálnej banky sú asi dve percentá, takže priestor pre ďalší vzostup určite existuje. Zvýšenie sadzieb môže urýchliť rozhodovanie tých, ktorí si plánovali požičať neskôr.
Aký vplyv bude mať zvyšovanie sadzieb na ekonomiku eurozóny? Ako na koho. Vlády problémových krajín si už teraz na trhu požičiavajú za omnoho vyššie úroky, dožadujú sa však zvýhodnených pôžičiek z eurovalu. Záchrana bankrotujúcich vlád sa vďačne prekladá na plecia daňovníkov.
V horšej pozícii sa môžu ocitnúť podniky v Portugalsku, Grécku a Írsku, ktorým žiaden euroval dotovaný kapitál neposkytne. Ak bude zvyšovanie sadzieb pokračovať, môže to utlmiť ekonomické oživenie a tým aj šancu na fiškálne ozdravenie tých krajín, ktoré má euroval zachrániť. Aby udržali stabilitu verejných financií, tieto krajiny budú musieť zvyšovať dane. Vrátane daní z príjmov, ktoré sú napríklad pre Írsko významnou konkurenčnou výhodou.
Nemeckým a francúzskym podnikom zvyšovanie úrokov uškodí menej, lebo si požičiavajú za lepších podmienok. Európska centrálna banka sa správa racionálne a sústreďuje sa na podporu ekonomického centra eurozóny. Nebude portugalský chvost mávať nemeckým psom. Kým je Slovensko zadným dvorčekom nemeckej ekonomiky, nemusí nás zvyšovanie úrokových sadzieb veľmi postihnúť. Dúfajme len, že sa onen zadný dvorček nepresunie do Rumunska.
Vladimír Baláž
prognostik SAV