Zníženie odvodov je hlavnou ekonomickou "mantrou" lobistických organizácií zamestnávateľov všetkého druhu a typu. Stotožnili sa nimi aj viaceré súkromné "fabriky mysle", alebo ak chcete, použijem anglosaský výraz think-tanky. Všetkým sa im podarilo presadiť vo verejnej mienke vnímanie ekonomického rastu, zamestnanosti či dokonca prílevu zahraničných investícií cez ohnisko znižovania odvodov a daní. Všetci z nich hovoria, že máme najvyššie odvody. Nie je to tak. Autori týchto tvrdení nepoznajú čísla. Kedysi pred rokom 1990 sa hovorilo: Nepotrebujeme čísla, lebo všetko je to úplne inak. Ekonomická teória a aj prax už dve stovky rokov vie, že základom rastu je zvyšovanie produktivity. Produktivita nie je závislá len od nákladov na prácu, alebo od výšky miezd.
Ako je to teda v skutočnosti? Za všetko hovoria prepočty Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied o daňovom kline. Daňový klin je pomer rozdielu medzi celkovými nákladmi zamestnancov a ich čistými zárobkami k celkovým nákladom na zamestnancov v percentách. V roku 2007 bola priemerná veľkosť daňového klinu v EÚ 27 a v EÚ 15 rovná 40,5 %. Na Slovensku to bolo len 35,6 %. Nižší daňový klin ako na Slovensku dosahovalo sedem krajín Európskej únie -- Cyprus, Írsko, Malta, Anglicko, Luxembursko, Bulharsko a Portugalsko. V ostatných devätnástich krajinách bol daňový klin vyšší ako na Slovensku. Na dôvažok treba povedať, že nižší daňový klin v porovnaní so Slovenskom sa kompenzuje výberom dane z kapitálu a vyššou kvótou dane z pridanej hodnoty.
Podľa matematických modelov Viedenskej univerzity, ktoré sa použili v analýzach určených pre Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, výška daní a odvodov je najmenej vplyvným faktorom, ktorý podmieňuje ekonomický rast. Najväčší vplyv na prosperitu majú investície do vzdelávania, vedy a výskumu. Viedenská univerzita konštatuje, že zvýšenie verejných výdavkov na vedu a výskum napomáha ich zvýšenie v súkromnom sektore, vedie k zvýšeniu produktivity, čím sa zvyšuje ekonomický výstup, teda hrubý domáci produkt.
Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim ekonomický rast je efektívnosť finančných prostriedkov investovaných do zdravotnej starostlivosti. Čím zdravšie obyvateľstvo, tým viac je schopné kvalitne pracovať. Absolventka doktorandského štúdia na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity Gabriela Dovaľová v svojej práci na tému "Verejný sektor a ekonomický rast", na základe analýzy údajov o krajinách OECD konštatuje, že existuje vzťah medzi efektívnosťou výdavkov na zdravotníctvo a ekonomickým rastom. Čím vyššia efektívnosť, tým je vyšší ekonomický rast. Ekonomický rast sa nemôže dosahovať iba prostredníctvom fyzického kapitálu a technologických zmien, konštatuje autorka a dodáva, že dôležitý je aj ľudský kapitál.
Dane a odvody sú zmeny, ktoré môžu priniesť len krátkodobý efekt vo forme zvýšenia výnosov majiteľov podnikov. Nie je záruka, že takto získané mimoriadne výnosy budú reinvestované. Viera v "mantru" odvodov je založená na mýte, že zníženie odvodov automaticky znamená zvýšenie zamestnanosti. Z krátkodobého hľadiska možno áno. Znížením odvodov sa však znižujú príjmy verejného sektora, ktorý financuje prevažnú časť vzdelávania, vedy a výskumu. Menej peňazí a menej vzdelania znamená hlúpejšie obyvateľstvo. Bez mozgov sa nedajú produkovať inovácie, ktoré sú zárukou dlhodobého ekonomického rastu. Pre zamestnávateľov to znamená, že namiesto "mantry" odvodov by sa mali začať vážne zaoberať inou témou. Tou je diskusia o tom, ako využiť mechanizmy hospodárskej politiky, ktoré by stimulovali investovanie súkromných zdrojov do rýchlo rastúcich inovačných podnikov, alebo vytváraniu takých podnikov typu spin-off ako Slovenské centrum produktivity pri Technickej univerzite v Žiline, ktoré je schopné využiť výsledky výskumy aj pre renomované zahraničné podniky. Je to len preto, aby Slovensko nezostalo krajinou s ekonomikou "montážnej dielne".
Vladimír Bačišin, ekonóm