Neprekvapí preto, že portugalčina nemá vlastný výraz pre slovo lavína. Má však slovo „bola de neve", čo v preklade znamená snežná guľa. A jedna taká obrovská snežná guľa sa tento týždeň potenciálne začala valiť na Portugalcov priamo zo slnečných Atén.
Po tom, čo Nemecko v posledných dňoch minulého týždňa naznačilo váhavý postoj k naplneniu svojej časti záväzku o bilaterálnej pomoci, sa grécke dlhopisy doslova prepadli a ich výnosy prekročili úroveň 20 % pri dvojročných splatnostiach.
Investori tak boli svedkami krásneho príkladu fenoménu toho, čo G. Soros označuje pojmom reflexivita. Teda, keď vývoj cien na finančných trhoch ekonomický fundament iba pasívne neodráža, ale mení jeho podstatu práve skrz samotný pohyb ceny. Čím viac ceny dlhopisov padali, tým viac bolo jasnejšie, že si Gréci na finančných trhoch požičať už nemôžu.
Trh si tak vynútil zásah zvonku pretože takáto výška výnosov odrážala reštrukturalizáciu gréckeho dlhu ako veľmi pravdepodobnú alternatívu. Tento pohľad podporili vyhlásenia nemeckých politikov. Poslanec Bundestagu a hovorca CDU/CSU pre finančné záležitosti Hans Michelbach povedal že „je absolútne nevyhnutné, aby sa aj banky a veritelia Grécka podieľali na vyriešení problému. Reštrukturalizácia dlhu so sebou prináša aj riziko, ale banky sa nemôžu vyhnúť zodpovednosti a očakávať, že európsky daňoví poplatníci všetko uhradia".
Pridal sa aj líder nemeckej opozície Frank-Walter Steinmeier podľa ktorého podpora jeho strany pre pomoc Grécku stojí a padá na nájdení „spôsobu účasti veriteľských bánk na spoločnom riešení gréckeho problému". Olej do ohňa priliala aj ratingová agentúra S&P, ktorá v utorok znížila rating Grécka na úroveň BB+ (dlhodobý) resp. B (krátkodobý) s negatívnym výhľadom. Zároveň zverejnila aj odhad návratnosti v prípade reštrukturalizácie dlhu, kde očakáva priemernú návratnosť vo výške 30%-50%.
S&P tak v podstate dala vysvetlenie na dôvod váhania nemeckých poslancov schváliť už prisľúbenú pomoc. Tá je síce vo forme pôžičiek, ale vôbec nie je jasné, či o tri roky, keď vypršia splatné, je realistické očakávať aj ich splatenie. Grékov čaká herkulovská úloha otočiť a stabilizovať svoje financie pri stále sa zhoršujúcom vývoji ich hospodárstva.
Podľa už štvrtýkrát (!) zrevidovaných údajov o výške deficitu v roku 2009, dlh k HDP na konci roku 2009 dosiahol 115,1% a pri súčasnej trajektórii dosiahne výšku až 124% ku koncu roku 2010. Grécko sa tak nebezpečne rýchlo blíži k bodu z ktorého niet návratu.
Celý týždeň prebiehali rokovania medzi MMF, EÚ, ECB a Gréckom o podmienkach za akých bude pomoc nakoniec poskytnutá. Finálne rozhodnutie padne cez víkend, ale podľa najnovších správ dôjde k navŕšeniu pôvodného 45 mld. balíčka možno až na 120 mld., pričom grécka vláda prehĺbi ozdravné opatrenia.
Dôjde k opätovnému zvýšeniu daní a ďalšiemu znižovaniu platov v štátnej správe. Takáto výška balíčka by Grékom „kúpila" tri roky času a nebolo by vôbec odkázané na trhové prefinancovanie sa.. Prelom v rokovaniach a ústretový postoj Nemecka prišiel až potom, čo došlo k prudkému poklesu cien vládnych dlhopisov viacerých európskych krajín, ale najmä Portugalska.
Politici si znova uvedomili, že grécky problém sa môže stať rozbuškou pre celú monetárnu úniu a spôsobiť obrovskú paniku na trhoch a nevídané ekonomické škody. Toto je zároveň aj kľúčový faktor, prečo nemôže žiaden investor situáciu v Grécku vypustiť zo svojho hľadáčika. Politici musia balansovať na veľmi tenkom ľade.
Na jednej strane je v hre budúcnosť eura a ďalšia banková kríza. Na strane druhej ekonomická realita, morálny hazard, nepopulárne opatrenia a voliči. Nechutne namiešaný kokteil, ktorý sa bude musieť vypiť až do dna. Investorov zaujíma konečný výsledok, ale predpovedať nepredpovedateľné sa však nedá. V hre je príliš veľa faktorov. Ostáva len krok po kroku ostro a dôsledne sledovať vývoj a prispôsobovať svoje portfólio vznikajúcej realite.
Jednoznačným pozitívom ale určite je stále zlepšujúca sa ekonomická situácia vo svete. Svetová ekonomika zažíva nebývalé oživenie, teda s výnimkou južnej Európy.
V poslednej správe MMF o finančnej stabilite svetovej ekonomiky zverejnenej pred pár dňami fond uznáva , že stav svetovej ekonomiky sa zlepšuje, celkové riziko v systéme klesá, ale zadlženosť vlád rizikový profil zmenila. Tie nevyhnutne musia predstaviť a prísť so strednodobými plánmi zníženia svojej zadlženosti, inak riskujú uvoľnenie obrovskej "bola de neve".
Juraj Podracký analytik J&T Bank |