Na ceste vydláždenej nízkymi úrokovými sadzbami, ktoré rozpútali úverové šialenstvo a nafúkli bublinu nielen na trhoch s nehnuteľnosťami. Ceste bezstarostnej fiškálnej politiky a vysokých rozpočtových deficitov. Ceste ilúzie, že základnou podmienkou rastu nie sú úspory a akumulácia kapitálu, ale obrovské míňanie a čo najväčšia spotreba.
Len pár mesiacov potom, čo sa im podarilo opäť upokojiť trhy, a politici s centrálnymi bankármi zložili nohu z plynu, začínajú problémy nanovo. Trh s bývaním v USA opäť kolabuje. Predaje nových domov sú najnižšie v histórii a objemy nových hypoték klesli v júli na trinásťročné minimum. Zhoršuje sa aj situácia na úverovom trhu. Len za posledné dva mesiace sa celkový objem spotrebiteľských úverov v USA prepadol o 24 mld. dolárov. Po krátkej stabilizácii klesajú úvery medziročne opäť o 4%. Klesať začína aj dôvera spotrebiteľov a s ňou aj ich potreba míňať.
O nič lepšie na tom nie je však ani Európa. Nedostatok úspor a obrovský dopyt po nich predražuje pôžičky tým najrizikovejším dlžníkom. Trh dáva dlhodobo najavo, že nie je dostatok zdrojov na financovanie všetkých investícií a výdavkov. Je však vytrvalo ignorovaný, a preto výnosy španielskych, írskych, portugalských alebo gréckych dlhopisov od mája postupne znovu stúpajú. Ich rast by bol ešte strmší, nebyť ECB, ktorá tvárou v tvár katastrofickému neúspechu projektu jednotnej meny otvorila Pandorinu skrinku a začala nakupovať štátne dlhopisy. Strata dôvery v tieto krajiny odrezala od medzibankového trhu banky, ktoré zatiaľ najviac nakupovali ich dlhopisy a predražili úverovanie aj ostatným bankám Eurosystému. Nebyť neobmedzeného úverovania od ECB, finančný sektor by okamžite skolaboval. Závislosť komerčných bánk na ECB pritom neustále narastá. Napríklad španielske banky si od nej nikdy nepožičali viac ako v júni, keď potrebovali 125 mld eur.
Vidina skorého sprísňovania menovej politiky je preto v nedohľadne a v poslednom čase sa naopak stále zvyšuje pravdepodobnosť, že by centrálne banky mohli menovú politiku ešte viac rozvoľniť. Dôvodom je klesajúci tlak na rast spotrebiteľských cien a obavy z deflácie, o ktorej sa opäť po dlhšej dobe naživo diskutuje na zasadnutí americkej centrálnej banky. Tú Fed rozhodne nepripustí, ako naznačil vo svojom už legendárnom prejave s podtitulom "Deflácia: zabezpečíme, aby sa tu neopakovala" jeho šéf Ben Bernanke. V tomto prejave, prednesenom krátko po jeho vymenovaní, zaznela pamätná veta, v ktorej upozornil na to, že má americká vláda "technológiu, zvanú tlačiarensky lis, ktorá jej umožňuje vytlačiť toľko dolárov, koľko si bude priať, a to s nulovými nákladmi". Ako o tri roky neskôr Bernanke ukázal, tlačiarenský lis skutočne má a nebojí sa ho použiť. Prvé signály o jeho opätovnom použití pritom začínajú prichádzať už teraz. Na svojom poslednom zasadnutí si Fed zaviazal úlohu zvážiť, či bude ďalší stimul potrebný v prípade, že by sa ekonomická situácia začala opäť zhoršovať.
Aký je teda súčasný stav po takmer dvoch rokoch od začiatku krízy? USA aj Európa nastupujú na dráhu anemického rastu, so značnými rizikami ďalšej recesie. Úverový kanál nefunguje, banky si navzájom nedôverujú a sú bytostne závislé od likvidity od centrálnych bánk. Úrokové sadzby zostávajú na samom dne, ich rast je nemysliteľný a naopak hrozí, že bude znovu zamestnaný tlačiarenský lis, ktorý by opäť na chvíľu vytvoril ilúziu dostatku úspor a dostupných zdrojov na financovanie všetkého, čo si len štáty budú želať. Otázka sa preto ponúka. Neboli nakoniec všetky opatrenia uplynulých dvoch rokov len márnou snahou odvrátiť neodvrátiteľné a udržať ešte chvíľu potápajúcu sa loď nad vodou?
Jaroslav Brychtaanalytik X-Trade Brokers |