Veľká časť diskusií, ktoré vyplynuli z ekonomického sympózia v americkom Jackson Hole, sa týkali štúdie, ktorá bola na podujatí uvedená a predložila pochmúrne hodnotenie budúcnosti svetových ekonomík.
Túto štúdiu, nazývanú Po páde, vytvorili ekonómia Carmen Reinhartová a Vincent Reinhart. Štúdia hovorí, že v porovnaní s dekádou predchádzajúcou finančnej kríze, ako je tá, čo sa začala pred troma rokmi, platí počas "desaťročnej lehoty“ po kríze, že "rast HDP a ceny nehnuteľností sú výrazne nižšie a nezamestnanosť zasa vyššia“. Dalo by sa teda dedukovať, že nás čaká ešte ďalších sedem rokov ťažkostí.
Ekonomická teória nie je natoľko vyspelá, aby na základe axióm či matematických modelov dokázala predpovedať zásadné body obratu. Musíme sa totiž držať historicky orientovanej metódy.
Veľká hospodárska kríza
Od chvíle, keď v roku 2007 prepukla súčasná kríza, sa ľudia pýtajú, či naša dnešná skúsenosť vychádza z veľkej hospodárskej krízy (1929). Znepokojujúcim faktorom v súvislosti s Veľkou hospodárskou krízou je, že bola nemilosrdná, globálna a trvala vyše desať rokov a že prišla po krachu akciového a realitného boomu, zhruba tak, ako sa stalo pred touto krízou.
Podobne si veľa ľudí kladie otázku, či našej dnešnej skúsenosti zodpovedá skepsa, ktorá nasledovala po krachu akcií a realít v Japonsku začiatkom 90. rokov minulého storočia. Predtým sa hovorilo o japonskej "stratenej dekáde“. Teraz už je lepšie túto skúsenosť označovať ako "stratené dekády“.
Stratená dekáda
Reinhartovci a Rogoff však systematicky preštudovali oveľa viac príkladov v moderných dejinách finančníctva. Španielsko (1977), Čile (1981), Fínsko a Švédsko (1991). Reinhartovci a Rogoff z nich napríklad zistili, že v dekáde po kríze boli priemery ročných rastov reálneho HDP na osobu vo vyspelých krajinách o percentuálny bod nižšie, zatiaľ čo priemery nezamestnanosti boli o päť percentuálnych bodov vyššie.
Ako k tomu došlo? Autori poznamenávajú, že počas dekád pred týmito krízami sa zvyšovali hladiny dlhov, čo poháňalo rast cien peňazí (aktív). Reinhartová a Rogoff opisujú a kritizujú syndróm uvažovania "tentoraz je to iné“.
Zdá sa, že v diele Reinhartovcov je zárodok novej ekonomickej teórie, ale zostáva nesprávne definovaný. Má zrejme prímes behaviorálnej ekonómie, lebo syndróm uvažovania "tentoraz je to iné“ je skôr psychologický než racionálny. Stále však nejde o natoľko vyhradenú teóriu, aby sme sa mohli na ňu skutočne spoľahnúť a predkladať sebavedomé prognózy.
Tentoraz to môže byť iné
Navyše existujú dôvody naznačujúce, že tentoraz by to skutočne mohlo byť iné. Hovorím to nerád, pretože by som nechcel spáchať hriech definovaný ich syndrómom, ale tentoraz by to skutočne mohlo byť iné, keďže všetky príklady skorších kríz z modernej doby pochádzajú z čias, keď skupina ekonómov po celom svete velebila cnosti ekonomických modelov založených na "racionálnych očakávaniach“. Z tohto modelu vyplývalo, že trhové hospodárstvo treba ponechať v maximálnej miere na pokoji, a práve tak sa vtedy vlády väčšinou snažili postupovať.
Podľa "racionálnych očakávaní“ bubliny jednoducho neexistovali - takže skutočné bubliny sa nechávali rozrastať. Tento spôsob uvažovania sa však vytráca a vlády a šéfovia firiem dnes pravidelne pred bublinami varujú a zavádzajú politiky na ich potláčanie. Tentoraz je to teda aspoň trochu iné.
V takomto prípade už možno všetky tieto zlé desaťročia vyvolané krízami nie sú relevantné. Všetky nádeje, že dôsledky súčasnej krízy budú nakoniec miernejšie, však zatiaľ nie sú v kategórii vedy, ale úvah, teórii a snov.
Nie je pravda, že keď rozbijete zrkadlo, čaká vás sedem smoliarskych rokov. To je povera. Pokiaľ však necháte finančný trh, aby divoko pokrivkával, až padne, skutočne sa zdá, že vám hrozí riziko mnohých rokov ekonomickej malátnosti. Takýto je dejinný vzorec.
Robert J. Shiller, profesor ekonómie na Yalovej univerzite a hlavný ekonóm spoločnosti MacroMarkets LLC, napísal spoločne s Georgeom Akerlofom knihu Animal Spirits (Životný elán) s podtitulom Ako ľudská psychológia hýbe ekonomikou a prečo je dôležitá pre globálny kapitalizmus.