V rokoch konjunktúry pred septembrom 2008 sa investície do dlhopisov, či už priamo alebo prostredníctvom dlhopisových podielových fondov, javili ako zvlášť bojazlivé a nevýnosné. Cenné papiere, ktoré sľubovali ročnú výplatu niekoľkopercentného každoročného kupónového výnosu, spravidla ani zďaleka neponúkali také výrazné zhodnotenie trhovej ceny ako akcie, mohli sa tak laikovi na pohľad javiť len ako komplikovanejšia verzia termínovaných vkladov, ponúkajúcich rovnako tak pravidelný ročný úrokový výnos. Udalosti ostatných dvoch rokov na svetových trhoch však ukážkovo ilustrovali, prečo sú dlhopisy konzervatívnym investičným nástrojom, ktorý nielen pomáha vyvažovať riziko akciových investícií, ale v období turbulencií ponúka zaujímavé vyhliadky pre investovanie so ziskom. Pravda, túto lekciu je dobre si odložiť pre budúcnosť, keď sa znova po niekoľkých rokoch silnej expanzie vysokých úrokov bude znova javiť, že moderné hospodárstvo sa vymanilo zo sínusoidy hospodárskeho cyklu, vrátane jeho odvrátenej tváre, recesie. Pritom aj táto prirodzená súčasť hospodárskeho života, ktorú sprevádza záplava pesimistických správ, ponúka tiež zaujímavé investičné príležitosti. Napríklad prostredníctvom dlhopisov.
Roky krízy, roky dlhopisov
Od začiatku mája 2008 do úvodu marca 2009 sa americký akciový index Dow Jones Industrial Average prepadol o viac než 49 %. V ohlušujúcej lavíne čierno-čiernych správ z akciových trhov zanikli správy o tom, ako sa v rovnakom čase vyvíjali trhové ceny dlhopisov. Mimoriadna negatívna výkonnosť akciových trhov v období globálnej recesie aj pred slovenskou verejnosťou akoby spochybnila trhy s cennými papiermi ako miesto dlhodobého zhodnocovania úspor prostredníctvom investovania. Takýto laický pohľad len na akciové trhy ako hlavného reprezentanta trhu s cennými papiermi (populárneho v dobrých časoch) je pritom na škodu. V uvedenom období dosiahol index dlhodobých amerických štátnych dlhopisov NYSE (Burzy cenných papierov v New Yorku) takmer 20-percentné zhodnotenie (približne 25 % per annum). Pritom len v samotnom druhom polroku 2008 priniesol tento index dlhodobých amerických štátnych dlhopisov viac než 28-percentné zhodnotenie (v annualizovanom vyjadrení vyše 50 %). Krízové obdobie, kedy ceny akcií padali ako kamene vo vode, tak na trhu s cennými papiermi nebolo bez zaujímavých príležitostí. Pritom nešlo o žiadnu alchýmiu, len praktickú ilustráciu učebnicových poučiek.
Koho obohacuje znižovanie úrokov
Na jeseň 2008, po udalostiach na Wall Street a prudkom ochladení hospodárskej aktivity, začali prakticky na celom svete centrálne banky hádzať záchranné koleso znižujúcich sa úrokových sadzieb. Aj zo slovenského éteru vtedy zaznievali varovania, že vážnosť hospodárskej situácie si vyžiada rekordné zníženie základných úrokových sadzieb našej Európskej centrálnej banky. Kľúčová sedemdňová sadzba ECB klesla zo 4,25 % v lete 2008 až na 1,0 % v máji 2009, najkratšie splatnosti medzibankových úrokov EURIBOR, najmä pri splatnostiach do šiestich mesiacov, klesli dokonca pod jednopercentnú úroveň. Záchranné koleso menovej politiky reálnej ekonomike sa v tom čase javilo ako krok, ktorý oslaboval výnosnosť klasických termínovaných vkladov. Zároveň však učebnicovo ilustroval skutočnosť, že trhové ceny dlhových cenných papierov vyplácajúcich pevný ročný kupónový výnos v období klesania trhových úrokov rastú. V uvedenom období klesol napríklad výnos do splatnosti z 10-ročných amerických štátnych dlhopisov zo 4,3 % na takmer 2 %. Kto po týchto cenných papieroch siahol v úvode spomenutých turbulencií, zviezol sa spolu s poklesom trhových úrokov a výnosov do splatnosti na vlne dvojciferného nárastu trhovej ceny týchto cenných papierov.
Útek do bezpečného prístavu
Učebnicový vzťah medzi trhovou cenou dlhopisu vyplácajúceho pevne stanovený ročný kupónový výnos a klesajúcimi trhovými úrokovými sadzbami nebol jediným faktorom, ktorý prial dlhopisovým investíciám v ostatných dvoch rokoch. V prostredí, kde prudké ochladenie hospodárskej aktivity zrazilo nielen trhové ceny účastín vo verejne obchodovaných firmách, ale aj vyhliadky pre vývoj ich tržieb a ziskov v budúcnosti, nadobudla viac než pred tým na význame investičná stratégia zameraná na "ochranu kapitálu", teda ani nie na zhodnotenie, ako aspoň na ochranu aktuálnej hodnoty investovaných aktív. Štátne dlhopisy zaručujúce výplatu investovaného nominálu v lehote splatnosti sa v tomto období tešili vyššiemu než zvyčajnému dopytu vďaka svojmu štatútu "bezpečného prístavu". Treba si pripomenúť, že vzťah medzi trhovými úrokovými sadzbami a trhovou cenou dlhopisov nemusí byť stále len priaznivý, vyhliadky na rast trhových úrokov predstavujú riziko oslabenia trhových cien. Aj v roku 2010, kedy sa už dalo hovoriť o prvých známkach toho, že sa hospodárske oživenie premietlo do rastu trhových úrokov (napríklad najkratších splatností EURIBOR-u), sme stále boli svedkami období, kedy zvýšená neistota a turbulencie na trhoch (napríklad v súvislosti s vývojom v Grécku) a sprievodný dopyt po bezpečnom prístave štátnych dlhopisov viedli k poklesu ich výnosov do splatnosti. V tomto prípade nebol pokles výnosov do splatnosti až tak odrazom očakávaní budúceho poklesu trhových úrokov, ako skôr prejavom zvýšenou neistotou posilneného dopytu po dlhopisovom bezpečnom prístave.
Je už budúcnosť jasná?
Možno lukratívne obdobie výnosnosti dlhopisových investícií očakávať aj naďalej? V prvom rade si treba pripomenúť, že výnosy do splatnosti sa tak v USA, ako aj v Nemecku (ktoré je východiskovým odrazovým mostíkom pre posudzovanie výnosov krajín eurozóny s horším ratingom) priblížili k dlhodobým minimám. Ak sa splní očakávanie postupného oživenia hospodárskej aktivity spôsobom, ktorý bude sprevádzať aj zvýšenie základných sadzieb centrálnych bánk, trhové ceny štátnych dlhopisov zrejme spievajú labutiu pieseň. Netreba však zabúdať, že budúcnosť nie je nikdy vytesaná do kameňa a ak by sme mali byť svedkami dlhodobej stagnácie bez zvyšovania základných úrokov, ako tvrdia niektorí kuvici, nemusia byť vyhliadky dlhopisových investícií také pesimistické, najmä v porovnaní s ďalšími triedami aktív (akciami či komoditami).
Už spomenutý index dlhodobých amerických štátnych dlhopisov NYSE priniesol od leta 2008 do záveru októbra 2010 zhodnotenie viac než 26 %, zodpovedajúce približne ročnej výkonnosti viac než 10 % per annum. Pre dostatočne trpezlivých dlhodobých investorov tak roky turbulencií na finančných trhoch môžu byť lukratívnym pripomenutím toho, prečo pomaly ďalej zájdeš.
StoryEditor