Libération
Zdroje diktatúr môžu byť bez hraníc. Dôkazom je Fidel Castro. Vo veku 76 rokov a po štyridsiatich rokoch absolutistickej moci si kubánsky vodca našiel nového nepriateľa - Európsku úniu. Minulý týždeň až tri hodiny vo svojom prejave kritizoval EÚ za to, že si dovolila zopár miernych reakcií na odsúdenie desiatok kubánskych disidentov. Niektorí z nich dostali až 27 rokov väzenia. Diktatúra tiež popravila troch mladíkov, ktorí sa snažili uniesť osobný trajekt na Floridu. Vláda im pritom sľúbila, že si zachránia životy, ak sa s trajektom vrátia na Kubu bez obetí, čo aj urobili. Po tejto vlne represií, najhoršej od 60. rokov, musela EÚ reagovať. Pritom je dnes únia spolu s Kanadou, najväčším donorom Castrovho režimu - na Kubu posiela každý rok 15 až 20 mil. eur ako rozvojovú pomoc, 800 000 turistov a 40 % zahraničných investícií. Tiež 40 % zahraničného obchodu Kuby sa uskutočňuje s Európskou úniou. Pritom opatrenia proti Castrovmu režimu, ktoré únia prijala, boli symbolické: zrušenie návštev na vysokej úrovni, obmedzenie kultúrnej výmeny a oficiálne rozhodnutie pozývať kubánskych disidentov, ktorí sú ešte na slobode, na recepcie organizované ambasádami členských krajín únie. Fidel Castro v tom však vidí vyhlásenie vojny.
(Európska únia, spojené štáty, disent..., Jacques Amalric, 19. 6.)
Neviditelný pes
Spojené štáty by nemali zaháňať Irán do úzkych. Vývoju v tejto dôležitej krajine Blízkeho východu by oveľa viac prospelo, keby nechali voľný priebeh pomalému procesu demokratizácie, ktorý v Perzii naberá na dynamike. Teheránu síce vyhovoval pád režimu Saddáma Husajna v susednom Iraku, avšak len sa jednoducho sa zmieriť s americkou okupačnou mocou vo svojom tesnom susedstve iránski ajatolláhovia nemôžu. Zaradiť Irán do "osi zla" je myšlienkou amerických neokonzervatívcov, ktorí vyznávajú zastrašovanie nepriateľských režimov hrozbou sily. Mylne predpokladajú, že prostí obyvatelia týchto krajín povstanú a svojich utláčateľov zvrhnú. Radoví Iránci dajú skôr prednosť nezávislosti národa (hoci problematickej) pred pre nich neveľmi pochopiteľnou a neznámou formou demokracie.
(USA by nemali Irán zaháňať do úzkych, Ivana Štěpánková, 19. 6.)
Predchádzajúci monitor