Neodmietnuteľná ponuka SMK

"Dám mu ponuku, ktorú nebude môcť odmietnuť," vyhlási opakovane v slávnom románe krstný otec Vito Corleone a každý vie, čo to znamená. Ide o ponuku, ktorej odmietnutie zaváňa cintorínom. Podobnú ponuku predložila v sobotu Strana maďarskej koalície vládnym koaličným partnerom v podobe návrhu, aby sa rokovalo o vytvorení regionálnych koalícii pre voľby do VÚC v roku 2005. Ide, samozrejme, o vynútený ťah -- niektoré z týchto strán už dávnejšie rokujú na regionálnej úrovni s opozičnou ĽS-HZDS a Smerom o tzv. slovenskej koalícii, ktorá by prevážila silu SMK. Každý si vie domyslieť, že sústredenie doteraz rozdrobených slovenských hlasov do jedného šíku by predstavovalo pre SMK vážnu hrozbu. V krajnom, a teda málo pravdepodobnom prípade, by sa dokonca mohlo stať, že by ju z regionálnych zastupiteľstiev úplne vytlačilo. Samozrejme, bol by to extrém, ktorý by však mal rovnako škodlivé následky, aké spôsobuje nepomer medzi podielom obyvateľstva maďarskej národnosti v Nitrianskom kraji a podielom predstaviteľov SMK v zastupiteľstve tohto VÚC. Od trvalých sporov medzi predsedom VÚC a krajským parlamentom až po permanentné sťažnosti na nie príliš citlivé rozhodovanie zastupiteľstva napr. v záležitostiach školstva alebo kultúry.
SMK v sobotu ukázala svoju mimoriadnu schopnosť manévrovať. Fakt, že návrh SMK je vynútený, a teda len zdanlivo veľkorysý, totiž vôbec neoslabuje jeho potenciálnu účinnosť. Pretože aký argument môžu SDKÚ, KDH či ANO predniesť v prospech opozičných strán, aby ním v očiach voličov prebili ponuku SMK? Programovú blízkosť, sympatie medzi lídrami, medzinárodnú prijateľnosť, serióznosť vystupovania na domácej či zahraničnej politickej scéne? Návrh SMK, že postaví len toľko kandidátov, aby nemala väčšinu, eliminuje posledné výhody tzv. slovenskej koalície dokonca aj v Nitrianskom kraji, kde doteraz SMK žiadneho partnera nepotrebovala a kde zrejme boli rokovania medzi SDKÚ, ĽS-HZDS a Smerom v najpokročilejšej fáze. Bugár -- opäť podľa vzoru Vita Corleoneho -- "dôvodil". Upozornenia, že neúspech ponuky a pokračovania rokovaní proti SMK by mohli mať negatívne dosahy na veľkú politiku (teda politiku na vládnej úrovni), boli už viac-menej zbytočné. Rovnako ako priateľské upozornenie, že SMK nezabúda -- to keď Bugár pripomenul nemenovanému koaličnému poslancovi jeho výrok, že dvojkolový volebný systém je potrebný, aby sa nestalo, že sa bude nitriansky kardinál dívať na maďarského župana. František Mikloško by si mohol začať spytovať svedomie, prečo kedysi zasial toto semeno sváru medzi KDH a jeho momentálneho najbližšieho partnera SMK.
Mimoriadnu schopnosť taktizovať dokazuje aj spôsob, akým SMK vyriešila problém, potichu bublajúci pod straníckou pokrievkou -- spor medzi názorovým prúdom predsedu Bugára a radikálnejšími stúpencami výkonného podpredsedu Miklósa Duraya. Vo svojich funkciách ostávajú Árpád Duka-Zólyomi a Edit Bauer. Hlavne druhá menovaná sa považuje za vernú Durayovu súpútníčku. Rozhodnutie z roku 2003, podľa ktorého europoslanci majú uvoľniť stranícke funkcie spolu s jej zaradením na prvé miesto kandidátky do EP, sa preto dalo vnímať ako pokus o oslabenie tohto krídla. Všetko je inak a krehká rovnováha ostáva až do parlamentných volieb v roku 2006. Po nich -- ale v náznakoch aj po regionálnych voľbách 2005 -- sa uvidí.