Baltské štáty (Litva, Lotyšsko, Estónsko) sa zmietajú v ekonomickej víchrici. Napriek tomu, že ide rozlohou o neveľký severský región, prehlbujúcu sa krízu nie je možné posudzovať len ako mimoriadny lokálny výkrik, ktorý sa vonkajšieho okolia dotkne len minimálne. Litovská ekonomika sa prepadla v 2. kvartáli t. r. o 22,4 percenta. Podobné údaje o páde ekonomík vykazujú aj Lotyšsko a Estónsko. Škandinávske banky vstúpili do tohto postsovietskeho teritória, keď sa v roku 2004 stalo súčasťou EÚ a vykazovalo rýchly rast. Agresívne pôžičky mali opačný účinok, ako sa očakávalo. Baltské ekonomiky upadli do recesie hlbšie ako ktorákoľvek iná krajina EÚ. Svedbank, jedna zo švédskych top bánk, vyčíslila stratu 183 mil. eur, keď pred rokom bola ešte zisková. Litva, Lotyšsko, Estónsko čelia prudkému pádu svojich mien. Aký to kontrast so susednou Škandináviou!
Svet čaká na lekcie práve od škandinávskych štátov, ktoré sa historicky vedia lepšie popasovať s úskaliami a riešením krízy. Poznatky škandinávskych štátov nemôžu byť však využité všeobecne, všade.
Nórsko a Dánsko úspešne prosperujú, zatiaľ čo Švédsko a Fínsko zápasia s nezamestnanosťou, približujúcou sa deviatim percentám a ekonomický rast je nižší ako v mnohých európskych štátoch. Škandinávsky model je však napriek týmto skutočnostiam oprávnene obdivovaný najmä pre dlhodobú udržateľnosť štedrého sociálneho systému a nízku mieru nerovnosti. Za tento stav vďačia severské štáty trvale udržateľnej vysokej produktivite.
Ak by chcel niekto poukazovať s obavou alebo s potešením či škodoradosťou na vysoké dane v tomto európskom regióne, opomenul by dôležitý fakt, a to, že štruktúra miezd pred zdanením je zredukovaná na úroveň, ktorá je nižšia ako kdekoľvek inde. Zároveň nesleduje ani globálne rozšírený trend rýchleho roztvárania nožníc narastajúcej mzdovej nerovnosti.
Štruktúra relatívnej mzdovej rovnosti vytláča neproduktívne spoločnosti z trhu a narastanie mzdovej úrovne, uprednostňujúc produktívnejšie a kapitálovo intenzívnejšie metódy. Princíp sociálnej, mzdovej rovnosti v škandinávskych štátoch paradoxne pôsobí ako návod na tvorivú deštrukciu.
Malé ekonomiky sú závislé od obchodu, vytvárania tlaku na ekonomický rast a intenzívneho úsilia o zánik o neproduktívneho podnikania. V tomto sú nenapodobiteľné. Tento projekt nemôžu automaticky prevziať v plnom rozsahu ostatné krajiny.
Kombinácia rovnosti a produktivity vznikla z okolností, ktoré nie sú ľahko aplikovateľné a najmä dlhodobo udržateľné v hociktorom regióne sveta. Koordináciu určenia miezd so stlačením daňového základu je možné dosiahnuť vďaka silným odborom, ako aj dohode a dodržaniu záväzkov zo strany zamestnávateľov a štátu. V neposlednom rade k formovaniu štátu zabezpečujúceho relatívne sociálne istoty prispelo aj politické a kultúrne prostredie.
Tento štedrý, ale nákladný sociálny systém poskytuje relatívne málo zarábajúcim pracovníkom mimoriadne výhody. Tie je možné ľahšie zabezpečiť v homogénnej spoločnosti so silnou mierou solidarity. Veľká obchodná otvorenosť vytvára tlak na exporty, odbory, aby súhlasili s konkurencieschopnými mzdami. Možno teda hovoriť o tvorbe miezd, určovanej úrovňou exportnej intenzity.
Nenájdete na svete región, kde by tieto tlaky boli také silné, koordinované, ľudia mali taký zmysel pre "žalúdkovú" rovnosť a pre zosúladenie politiky relatívne vysokého, progresívneho zdanenia. Napriek určitému svetovému obdivu, globálne tlaky nachádzajú určitý ohlas aj v škandinávskych štátoch. Dánsko napríklad rozpracovalo myšlienku "flexibezpečnosti". Sociálna záchranná sieť je spojená s voľnosťou zamestnávateľov pri prepúšťaní pracovníkov. Švédska stredo-pravá vláda uvažuje o obmedzení niektorých sociálno-demokratických vymožeností.
Tak, ako sa svet inšpiroval škandinávskym modelom sociálneho štátu, zdá sa, že tieto začínajú preberať niektoré prvky z juhu Európy.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik