Je spoločná európska mena európska mena euro nepodareným experimentom, ktorého čas sa nachýlil? Opustí niektorý z členských štátov kvôli svojmu nadmernému zadlženiu eurozónu? Alebo eurozóna prežije, ale zmení sa na jednotný štát? Nie je to vôbec akademická otázka.
Politická otázka
Podľa predpovedí Európskej komisie dosiahne verejný dlh krajín eurozóny tento rok viac ako 84 percent ich HDP. Za nebezpečný sa pritom zvyčajne považuje už rastúci dlh vo výške 40 percent HDP. A dlhy krajín eurozóny zatiaľ rastú skokovo. Bankrot Grécka bol tento rok odvrátený len obrou pôžičkou vo výške 110 miliárd eur od ostatných krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
Grécko tým získalo len oddychový čas. Program drastických úspor vedie len k tomu, že sa ďalej zadlžujú pomalšie. Ako dlh znížiť, nikto nevie. Pôžička Grécku a následne vytvorenie európskeho fondu na pomoc ďalším nadmerne zadlženým krajinám vo výške 750 miliárd eur boli zdôvodnené tým, že ich krach by ohrozil euro.
Vývoj kurzu eura za posledný rok
"V najvážnejšej kríze eurozóny za 11 rokov jej existencie je v stávke budúcnosť Európy," vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová pred hlasovaním o pomoci Grécku.
|
79,2% HDP eurozóny, zhruba 7,09 bilióna eur, predstavoval v roku 2009 verejný dlh krajín eura. 84,1% HDP dosiahne podľa predpovedí hodnota verejného dlhu eurozóny v tohtoročnom roku. Možné scenáre budúcnosti
|
V skutočnosti bol však ohrozený len európsky politický projekt. Už tvorcovia konceptu európskej integrácie uvažovali tak, že postupným ekonomickým zbližovaním jednotlivých krajín vznikne politická únia a nakoniec európsky superštát. Nejde to však povedať verejne, pretože by to voliči odmietli. Väčšina krajín teraz nechce spoločné ministerstvo financií, ktoré by určovalo rozpočty jednotlivých členských štátov a prerozdeliť tým zaostalejším peniaze bohatších.
Podobné návrhy pritom existujú. Sú skryté v tohtoročných návrhoch Európskej komisie na posudzovanie národných rozpočtov a sledovanie hospodárskych nerovnováh vnútri Európskej únie aj v stratégii Európa 2020. Lenže Nemci sa boja, že by museli za Európu platiť, a ostatné zase, že by ich Nemecko v spolupráci s Francúzskom ovládlo. Európski politici trvajú na existujúcej podobe eurozóny a snažia sa súčasnú dlhovú krízu riešiť typicky európskym spôsobom - nejako sa pretĺcť za pomoci polovičných opatrení, hovorí viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl.
Odchod je príliš drahý
Z eurozóny by mohli vystúpiť niektoré ekonomicky slabšie predlžené štáty ako Grécko, Portugalsko či Španielsko. Zaviedli by vlastnú menu s nižšou hodnotou ako euro, zlacneli tak svoj vývoz a posilnili svoje ekonomiky. Prostredníctvom inflácie by potom znížili svoje zadlženie. Pred tým by však museli vyhlásiť aspoň čiastočný bankrot. Inak by ich záväzky v eurách ďalej narástli. Alternatívou by bolo, keby samotná Európska centrálna banka spustila infláciu eura. Tomu však bráni Nemecko, ktoré chce euro silné ako kedysi svoju marku.
Opustenie eura by navyše pre slabšie štáty znamenalo obrovské náklady a dočasný pád do hlbokej krízy, ukázal vo svojej štúdii z roku 2007 americký ekonóm Barry Eichengreen (áno, teoretickí ekonómovia uvažujú o rozpade eurozóny už roky). A ako zistil známy ekonóm Alberto Alesina z Harvardovej univerzity, aj tieto slabšie štáty už do eura dosť investovali. Prijatie eura je totiž donútilo k štrukturálnym reformám a dokonca malo vplyv aj na zmiernenie rastu miezd.
Ďalšou možnosťou je, že by eurozónu opustilo Nemecko alebo si urobilo svoje vlastné silné euro. Aj to je však dosť nepravdepodobné. Aspoň z ekonomického hľadiska, pretože euro momentálne nemeckému hospodárstva vyhovuje. Nová mena, silnejšie než existujúce euro, by poškodila nemecký vývoz.
Každý sám za seba
Čo teda zostáva? Je jasné, že skôr alebo neskôr dôjdu peniaze na záchranu niektorého z predlžených štátov. Krach sa potom môže odohrať aj vo vnútri eurozóny. Ostatne, európski politici od Angely Merkelovej po Ivetu Radičovú už teraz hovoria o tom, že problémy s dlhmi by mali pocítiť aj banky, ktoré štátom požičiavali.
Nie je to nič iné ako nesplatenie časti požičaných peňazí dlžníkom. Vlastne bankrot. Verejným tajomstvom je, že keď krachujúcemu štátu ostatné krajiny eurozóny odmietnu pomôcť, nič sa nestane. "Nie je pritom problém mať spoločnú menu. Každý štát bude zo svojho dlhu platiť iné úroky. S tým sa dá žiť a nie je to problém," tvrdí česko-americký ekonóm Jan Švejnar, člen vládneho NERV.