Novelu Zákonníka práce, ktorú pripravuje súčasná vláda, čaká pravdepodobne rovnaký osud, ako záchranný balíček na zlepšenie kondície verejných financií. Tak ako neprišlo k zásadnej revolúcii pri uťahovaní si opaskov, nepríde k nej podľa všetkého ani pri zmenách v pracovnom práve. Minister práce Jozef Mihál si totiž bude musieť pri reformovaní súčasných pravidiel dávať pozor, aby novými regulami nevyľakal príliš veľa ľudí. Najradikálnejšie návrhy zamestnávateľov, ako napríklad skracovanie výpovednej lehoty či výrazné predlžovanie skúšobnej lehoty, tak majú iba mizivú šancu na úspech.
Svedčí o tom aj nová taktika vyjednávania a prezentovania navrhovaných zmien zo strany samotného ministra. Kým pri úspornom balíku ponúkal Mihál verejnosti jeden svoj návrh za druhým, aby ich potom neskôr musel korigovať, teraz je oveľa opatrnejší a namiesto rozprávania mlčí. Zmenu taktiky potvrdzuje i fakt, že zákonníkom sa majú oficiálne zaoberať dve komisie: odborná a politická. Kým tá prvá môže považovať za racionálne napríklad radikálne predĺženie skúšobnej lehoty, tá druhá tu bude na to, aby podobné nápady stopla. Výsledkom bude zachovanie statusu quo vo väčšej miere než by si firmy priali, a to aj vrátane vecí, ktoré pravica ešte v opozícii v minulosti kritizovala.
Nová podoba zákonníka tak z hľadiska potrieb trhu práce posunie nastavenie legislatívnych pravidiel o krok dopredu, aj keď by to pri väčšej odvahe mohli byť kroky dva. Stále to však bude lepšie ako v prípade exministerky práce Viery Tomanovej, ktorá síce svojou novelou v minulosti tiež onen pomyselný krok urobila, bol to však krok späť.
Lukáš Pardubský
zástupca šéfredaktora pre ekonomiku