Štart poskytovania mladomanželských pôžičiek mohol byť jedným z predvolebných ťahov súčasnej vlády, ktorým by dala najavo, ako veľmi jej záleží na mladých rodinách. Vyzerá to tak, že z toho veľa nebude. Teda, aspoň z hľadiska naháňania preferencií pred voľbami.
O mladomanželských pôžičkách sa začalo rozprávať už v roku 2008. Prišla však kríza, ktorá snahu bonifikovať spotrebné úvery pre mladých umlčala. Nanovo túto tému vytiahol na jar 2009 premiér Robert Fico. "Pokiaľ sa úroková sadzba nebude pohybovať niekde na úrovni dvoch - troch percent pre mladé rodiny, nemá sa o tomto produkte zmysel rozprávať," dodal v lete. Potom z Bruselu vyhlásil bankám vojnu, pretože mu na mladomanželské pôžičky nechceli poskytnúť viac než 1,5- percentnú bonifikáciu. Výsledkom malo byť stiahnutie štátnych peňazí z komerčných bánk.
Prešiel prakticky ďalší rok a mladomanželské pôžičky sa opäť odkladajú. Dôvodom je práve výška bonifikácie úroku, ktorou majú prispieť zo svojho banky. Celý systém by sa mal rozbehnúť v júni či júli po tom, čo bude novelizovaný zákon. Ten by mal zabezpečiť, že štát a banky budú bonifikovať takéto pôžičky každý troma percentami (spolu tak bonifikácia dosiahne šesť percent). No ani potom nebude jasné, či sa úroky pri mladomanželských pôžičkách dostanú na Ficom avizované 2 až 3 percentá, pri ktorých má podľa neho vôbec zmysel sa o tomto produkte baviť. Priemerná úroková sadzba z novočerpaných spotrebiteľských úverov je totiž pri fixácii na rok a dlhšie vyše 14 percent ročne. Na odpoveď si teda ešte nejaký ten mesiac počkáme. Z mladomanželských pôžičiek sa tak stalo zle načasované politické PR s neistým výsledkom.