Programové vyhlásenie vlády SR v oblasti verejného obstarávania som si prečítala s veľkým záujmom z troch dôvodov. Jednak vláda deklaruje šetrenie verejných zdrojov a plánuje šetriť aj prostredníctvom zlepšeného verejného obstarávania. Verejný sektor ročne minie na nákupy tovarov, služieb a prác približne 4,5 miliardy eur. Priestor pre slušné úspory tu preto existuje. Druhým dôvodom je korupcia v oblasti obstarávania. Podľa názoru respondentov v rámci prieskumu agentúry FOCUS z novembra 2009 počas pôsobenia vlády Roberta Fica nedošlo k zníženiu korupcie v tejto oblasti a viac ako 75 percent z respondentov sa domnievalo, že pri verejnom obstarávaní vždy, prípadne často dochádza ku korupcii. Po tretie, keďže sa na TIS výskumu tejto problematiky venujeme viac ako desať rokov, pred voľbami pripravilo návrh nevyhnutných opatrení v tejto oblasti a ponúklo ich jednotlivým politickým stranám a hnutiam. Zaujímalo ma tak, či sa preniesli aj do programu vlády.
Pri hodnotení odhodlania vlády potrápiť sa s touto otázkou sa dá postupovať matematicky - teda spočítať, koľko odporúčaní TIS bolo v oblasti verejného obstarávania vládou akceptovaných. Presnejšie na zmenu pravidiel zákona o verejnom obstarávaní - zverejňovanie zmlúv, riešenie neprioritných služieb či zavedenie e-aukcií. Vláda hovorí o preferovaní súťaží pri prideľovaní verejných zákaziek a sprísnení podmienok pri prideľovaní podprahových zákaziek - teda zákaziek na nižšiu sumu. Plánuje sfunkčniť centrálny vestník verejného obstarávania a chce presadiť povinnosť oznámiť verejnú súťaž s dostatočnou lehotou pred jej vyhlásením a povinnosť zverejňovať záverečné správy.
Na výraznú zmenu k lepšiemu je potrebné reformovať samotný Úrad pre verejné obstarávanie a vybudovať z neho kvalitnú inštitúciu, ktorá bude požívať dôveru verejnosti, ako aj tých, ktorí priamo participujú na verejnom obstarávaní. A to sa nedá zmenou paragrafu v zákone, tie časy sú preč. Inštitucionálna zmena je oveľa náročnejšia.
Dve funkčné obdobia na čele Úradu pre verejné obstarávanie stáli stranícki nominanti, ktorí nedokázali z neho vybudovať kvalitnú inštitúciu. Inštitúciu, ktorá má víziu a tu prednesie verejnosti a implementuje ju v praxi. Inštitúciu, ktorá má tím profesionálov, ktorí pri budovaní slovenského systému verejného obstarávania idú nad rámec povinnej harmonizácie európskeho práva, promptne a proaktívne reagujú na slabiny slovenského obstarávania, podporujú a testujú inovácie. Inštitúciu, ktorá má tím profesionálov, ktorému netrvá kontrola rozhodovania o jednej zákazke viac ako polroka (príkladom je tzv. nástenkový tender). Inštitúciu, ktorá má taký rozpočet, aby si profesionálov šetriacich verejné zdroje dokázala kúpiť a zaplatiť.
Toto všetko sa s veľkou pravdepodobnosťou súčasnej vládnej koalícii nepodarí naplniť. Šanca na odborné obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie a zaviazanie nového vedenia k väčšej kvalite v reálnom čase bola v júni tohto roka premárnená. Vedenie Úradu obsadila politická strana Smer, ktorá nespravila otvorené výberové konanie na vedenie daného úradu, nezadefinovala podmienky úspechu Úradu na ďalšie funkčné obdobie a do funkcií nedosadila odborníkov. Predstavitelia súčasnej vlády nevystúpili proti Ficovmu návrhu a v programovom vyhlásení vlády sa vzdali ambície reformovať Úrad pre verejné obstarávanie. Prístup politickej strany Smer je v súlade s jej víziou riadenia verejného sektora, avšak odporuje deklaráciám súčasnej vládnej koalície reformovať verejné obstarávanie.
Len líder a zároveň manažér inštitúcie, ktorý sa jej denne venuje, robí jej personálnu politiku a nastavuje jej odborný rozmer, ju môže naozaj zmeniť k lepšiemu. Parafrázujúc ministra školstva Eugena Jurzycu - môže jej vdýchnuť novú dušu. Navrhované zmeny zákona o verejnom obstarávaní upravujúce postupy nákupov môžu obstarávanie posunúť dopredu, ale nie výrazne.
Emília Sičáková-Beblavá
Autorka pracuje v Transparency International Slovensko a je docentkou verejnej politiky na Univerzite Komenského