Prečo Medzinárodný menový fond natoľko sťažuje ľuďom, ako som ja, aby sme ho mali radi?
Od vypuknutia krízy MMF povedal a urobil všetky veci správne. Konal tak rýchlo, ako to len ktorýkoľvek medzinárodný úrad dokáže, aby vytvoril nové úverové linky pre zasiahnuté krajiny s rozvíjajúcimi sa trhmi. Prispôsobil svoje úverové podmienky tak, aby zodpovedali súčasnosti. Pod svojím schopným výkonným riaditeľom Dominiquom Strauss-Kahnom a renomovaným hlavným ekonómom Olivierom Blanchardom bol a je v otázke globálnych fiškálnych stimulov racionálnym hlasom uprostred disharmonického hluku. Na inštitúciu, ktorá ešte nedávno zdanlivo stála na prahu bezvýznamnosti, je to úctyhodná premena.
Teraz však Strauss-Kahn vyjadruje pochybnosti o návrhu zdaniť medzinárodné toky "horúcich peňazí". Príležitosťou na to bolo rozhodnutie Brazílie uvaliť dvojpercentnú daň na prílev krátkodobého kapitálu, aby zabránila špekulatívnej bubline a ďalšiemu zhodnocovaniu svojej meny. Keď sa Strauss-Kahna spýtali na rolu kapitálovej kontroly, vyhlásil, že v tejto otázke nie je vo vleku žiadnej rigidnej ideológie. Aj tak podľa denníka Financial Times, ktorý názory riaditeľa MMF vytlačil, by fond takúto daň "neodporúčal ako štandardný nástroj -- je totiž spojená s nákladmi a obvykle býva neúčinná". Nový MMF sa v tejto otázke, bohužiaľ, až príliš podobá tomu starému.
Seriózna kontrola kapitálových tokov má obrovský zmysel. Krátkodobé prílevy nielenže ničia domáci makroekonomický manažment, ale zároveň zhoršuje nepriaznivý pohyb menového kurzu. Hlavne vo finančne otvorených ekonomikách, ako je tá brazílska, sťažuje prílev "horúceho" kapitálu udržiavanie konkurencieschopnej meny a pripravuje ju v podstate o najúčinnejšiu formu priemyselnej politiky.
Iste, vyslaním zmiešaných signálov finančným trhom Brazílčania možno zmarili svoju snahu o pribrzdenie kapitálového prílevu. Prezident Luiz Ináci Lula da Silva odmietol diskusie o kapitálovej kontrole iba niekoľko dní pred ich zavedením. Zmysluplné úsilie o uplatnenie vplyvu na úroveň meny si pritom vyžaduje odhodlanie upravovať finančné dane a sprievodnú politiku tak dlho, až sa prejavia účinky. Bojazlivosť je kontraproduktívna, pretože sa obracia proti bojazlivým.
Dôležitejšia však bola symbolika brazílskeho kroku, lebo tá naznačuje, že rozvíjajúce sa trhy už možno prekonali svoju beznádejnú zaslepenosť zahraničnými financiami. Ako napísali ekonómovia Arvind Subramanian a John Williamson, rozvíjajúce sa trhy si zaslúžia pomoc MMF pri vytváraní lepších mechanizmov kontroly kapitálových tokov, namiesto toho, aby im niekto dal po prstoch.
Strauss-Kahnova reakcia, že dane z kapitálových tokov sú nákladné a neúčinné, je preto zlá. Zároveň vystihuje reflexívnu reakciu, ktorá často zastiera všetky "pre a proti" kapitálovej kontroly. Môžete s kapitálovou kontrolou nesúhlasiť, pretože veríte, že finančné trhy ako celok sú prospešnou silou, a akýkoľvek zásah preto spôsobí stratu efektivity. Prípadne môžete s kontrolou nesúhlasiť, pretože si myslíte, že sa jej možno ľahko vyhnúť, a preto je jej súdené zostať neúčinnou. Nemôžete však s kapitálovou kontrolou nesúhlasiť, pretože je nákladná a súčasne neúčinná.
Zamyslime sa nad tým. Pokiaľ sa možno kapitálovej kontrole ľahko vyhnúť -- povedzme manipuláciou s načasovaním transakcií alebo nesprávnym fakturovaním obchodných tokov -- bude to mať na skutočný objem prílevu kapitálu pramalý vplyv. Kontrola tak zaťaží trhy len nízkymi nákladmi (i keď môže priniesť vláde isté administratívne náklady).
Ak na druhej strane ponesú účastníci trhu nejaké náklady -- buď kvôli zaplateným daniam alebo nákladom na to, aby sa im vyhli -- potom bude kapitálová kontrola účinným nástrojom obmedzenia prílevu kapitálu. Ak sa snažíte hovoriť oboje, tak ste si pravdepodobne urobili názor ešte predtým, než ste sa nad touto otázkou dôkladne zamysleli.
Mohlo by sa zdať zvláštne, že Strauss-Kahnove inštinkty sú v otázke kapitálovej kontroly tak silno pomýlené. Človek by povedal, že socialista, tobôž socialista francúzsky, sa bude viac prikláňať k finančnému skepticizmu.
Tento paradox je však skôr zdanlivý než reálny. Finančné trhy v skutočnosti vďačia francúzskym socialistom za veľa. Ľudia automaticky preberajú názor, že za tlak na uvoľnenie globálnych financií nesú zodpovednosť ministerstvo financií Spojených štátov a Wall Street. Omnoho väčší vplyv však mohla mať zmena názoru medzi francúzskymi socialistami po kolapse ich experimentov s keynesiánskou refláciou na začiatku 80. rokov. Keď odlev kapitálu prinútil v roku 1983 Françoisa Mitterranda, aby svoj program zrušil, urobili francúzski socialisti rázne "čelom vzad" a osvojili si finančnú liberalizáciu v celosvetovom meradle.
Podľa Rawiho Abdelala z obchodnej fakulty Harvardovej univerzity to bola kľúčová udalosť, ktorá uviedla do pohybu udalosti, ktoré nakoniec urobili z voľného pohybu kapitálu globálnu normu. Prvou inštanciou bola Európska únia koncom 80. rokov, kde razili cestu dvaja francúzski socialisti -- Jacques Delors a Pascal Lamy (vtedajší predseda Európskej komisie a jeho asistent). Nasledovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Nakoniec sa k tomuto pohybu pripojil i MMF vedený Michelem Camdessusom, ďalším Francúzom, ktorý za Mitterranda pôsobil ako guvernér francúzskej centrálnej banky.
Reakcia MMF na brazílske finančné dane je odrazom toho, ako hlboké korene zapustil finančný fetišizmus a ako ťažké je opätovné nastolenie rovnováhy v debate o kapitálových tokoch -- a to i po najväčšej finančnej kríze, akú svet od veľkej hospodárskej krízy zažil. Problémom nie sú len pravicoví trhoví fundamentalisti. Zlyhanie fantázie zasahuje celé politické spektrum.
V narážke na kapitálovú kontrolu povedal kedysi John Maynard Keynes slávny výrok, že "to, čo bývalo kacírstvom (teda obmedzením kapitálových tokov), je dnes hlásané ako pravá viera". To bolo v roku 1945, za svitania brettonwoodskej éry. Je naozaj paradox, že o viac ako 60 rokov neskôr potrebujeme uskutočniť rovnaký posun v myslení.
Dani Rodrik, profesor politickej ekonómie na Škole štátnej správy Johna F. Kennedyho pri Harvardovej univerzite
© Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org