Tak nám zatrhli vlastenectvo zo zákona. Švejk sa začína podobne. Aj podobne pokračuje. Slobodou prejavu sa zaručuje nielen právo vysloviť sa, ale aj právo nevyjadriť sa. Európska komisia pre ľudské práva dávnejšie uviedla: "Článok 10 ako implikované zaručuje aj ,negatívne právo‘ nebyť nútený k prejavu.“ Európsky súd pre ľudské práva tento výklad Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách potvrdil v máji 1993. Ústavný súd SR v rovnakej tónine uviedol: "Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory.“ Hoci na to neprišla reč, "vlastenecký zákon“ svojím zameraním neladí so slobodou prejavu. A porušuje aj ďalšie ľudské právo, právo na súkromie. Veľmi jednoznačne sa o tom vyjadril Najvyšší súd USA. V roku 1943. Bolo po útoku na Pearl Harbor, USA boli vo vojne. Vlastenectvo nebolo žiaduce, bolo nevyhnutné. A predsa Najvyšší súd označil za neústavný zákon, ktorým sa žiakom ukladala povinnosť salutovať vlajke povinne vyvesenej na stožiaroch pri vchodoch do škôl. Lebo sloboda prejavu a právo na súkromie stáli aj v takých vypätých dobách vyššie. U nás vlastenectvo na príkaz stojí vyššie ako ľudské práva, aj ako Ústava Slovenskej republiky. Už to vnáša do vlastenectva deformáciu. Usmerňuje ho do vôd pohŕdania právom. K totalitnej forme vlády, ktorá sa začína odmietaním štandardného právneho poriadku a vedie k splodeniu vlastných pravidiel organizovaného násilia. Zodpovednosť za ochránenie ústavy aj základných práv na želanie SNS má dopadnúť na hlavu prezidenta a predsedu vlády. Azda aj krk im vykrútiť. Úchvatná logika.
Autor je advokát