Zhruba pred rokom vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach vyhlásil, že privatizácia Slovenských elektrární sa skončí v polovici tohto roka. Teraz sa však ukazuje, že sa dokončí až po našom vstupe do EÚ. Privatizácia je zaseknutá najmenej od polovice marca, odvtedy má minister Robert Nemcsics na stole výstup od riadiacej komisie, ktorá odporučila predaj elektrární uskutočniť založením dvoch dcérskych spoločnosti. Tento dokument sa do vlády nedostal. Situáciu vraj skomplikoval oficiálne vyjadrený záujem ČEZ (českej, voľakedy sesterskej elektrárenskej spoločnosti). Čaká sa na jej štruktúrovanú ponuku v takej forme, v akej ju už predložilo osem investorov ako reakciu na oficiálnu ponuku predaja elektrární ešte z polovice minulého roka. Teraz sa chystá česko-slovenské rokovanie na úrovni ministrov a vecou sa má zaoberať aj Koaličná rada. Horšie je, že osem záujemcov -- investorov je stále v neistote. Pochopiteľne, nemajú možnosť komunikovať s našou výkonnou mocou. To neprispieva k dobrému menu Slovenska. Investori stále nevedia, čo sa predáva a v akom rozsahu sa bude na ozdravení elektrární podieľať štát. Problém uviaznutých nákladov si rezort financií a hospodárstva prehadzujú už dva roky. Nehýbe sa ani ďalšia etapa reštrukturalizácie majetku elektrární, ktorú treba urobiť bez ohľadu na to, aký investor do elektrární nakoniec vstúpi. Na prvom mieste je právne vyňatie elektrárenského majetku Vodného diela Gabčíkovo, takisto havarovaného bloku A1 bohunickej atómovej elektrárne, prípadne vyraďovacieho závodu. Investori totiž nechcú majetok, ktorý prináša problémy a náklady. Neriešenie týchto problémov vyhovuje odporcom akýchkoľvek zmien v tomto kolose s deväťtisíc zamestnancami. Možno si neuvedomujú, že každý zo spomenutých krokov, aj keď môže znamenať zníženie účtovnej hodnoty majetku SE, zvyšuje príťažlivosť predaja 49 % akcií elektrární. Prečo nie je na predaj vyšší podiel, to by mali vysvetliť politici, veď od decembra sa pracovalo na analýze, či je pre štát lepšie inkasovať dividendy, alebo mať peniaze hneď. Možno však pri uviaznutých nákladoch za vyše 40 mld. Sk (k takémuto vyčísleniu sa hlási ich manažment) hovoriť o dividendách?