Asi neexistuje lepší príklad protikladnej funkcie ministra zahraničných vecí ako udalosti z prelomu septembra a októbra. Po týždňovom maratóne rokovaní v New Yorku a vo Washingtone o globálnych problémoch dnešného sveta som rovnými nohami, prakticky doslova z letiska, vhupol do rokovania našej vlády o rozpočte. V prípade rezortu zahraničných vecí značne okresaného. Takže k úlohám ako vyriešiť jadrový program Iránu, ako postupovať v boji proti klimatickým zmenám či pri stabilizácii Afganistanu pribudla ďalšia - ako na to všetko nájsť prostriedky zo značne zredukovaných zdrojov. Ale sme tu na to, aby sme riešili výzvy rôzneho druhu. Napríklad vzájomné uznanie s Lichtenštajnskom. Toto minikniežatstvo medzi Švajčiarskom a Rakúskom je jediným európskym štátom, ktorý s nami nemá nadviazané diplomatické styky. O možnostiach, ako to zmeniť, sme v New Yorku, na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, diskutovali s lichtenštajnskou ministerkou zahraničných vecí. Dvojstranné stretnutia na pôde OSN sú spravidla sériou 20- až 30-minútových rozhovorov v nie veľmi vyhovujúcich priestoroch, kde dvojice rokujúcich partnerov oddeľujú v zásade len prenosné zásteny a okolo vás je zo susedných kójí a chodieb toľko ruchu, že ak hovorí váš spolubesedník tichšie, niekedy mu ani poriadne nerozumieť. No v prípade Lichtenštajnska nám boli hviezdy v OSN naozaj naklonené. S Auréliou Frick sme sa nezišli len na "bilaterálnom zasadnutí", ale posadili nás k sebe aj na obede, ktorý podával generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pre takmer 200 vedúcich národných delegácií. Okrem toho sme s lichtenštajnskou ministerkou spoločne čakali na prijatie u ďalšieho z predstaviteľov OSN a do tretice sme na seba narazili aj na večernej recepcii amerického prezidenta Obamu. Takže napriek tomu, že naše krajiny nemajú diplomatické vzťahy, dokázali ministri zahraničných vecí počas pobytu v New Yorku nadviazať naozaj intenzívne kontakty.
Ďalším príkladom toho, ako môžu veci fungovať aj mimo oficiálneho rámca, boli naši krajania v Argentíne. Slovensko dlhodobo trpí slabou sebaprezentáciou v zahraničí. Väčšina krajín si vo svete starostlivo vybudovala imidž a nie je ťažké si ich s niečím asociovať: Čechov pivom alebo porcelánom, Egypťanov pyramídami. Hľadať podobnú paralelu so Slovenskom je však pre cudzincov stále ešte pomerne ťažké. Keby záviselo od Slovákov žijúcich v Argentíne, už by to tak nebolo. Počas krátkej návštevy v Buenos Aires sme na spoločnom obede v rezidencii nášho veľvyslanca diskutovali aj o tom, ako viac zvýrazniť našu vlasť - a jeden by neveril, ako sršali naši krajania v Argentíne rozličnými nápadmi. Teraz ich už len musíme nejako zhmotniť. Ale to už je domáca úloha. Ak sa máme teraz vrátiť na domácu pôdu, podelím sa ešte o jeden postreh. Minulý týždeň zverejnila vyšetrovacia komisia OSN správu o minuloročnom rusko-gruzínskom vojnovom konflikte. Zistenia a závery tejto správy predstavujú z viacerých hľadísk naozaj zaujímavé čítanie. Okrem iného aj preto, že naznačujú, prečo bolo neuznanie jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova Slovenskou republikou zahraničnopoliticky prezieravé. Doma si to však nevšimol prakticky nikto. Na rozdiel od mesiac starého prípadu Slováka zastreleného vo Venezuele. Ak som začínal tento prvý blog na stránke Hospodárskych novín protikladom náplne práce ministra zahraničných vecí, ktorý musí okrem svetových problémov riešiť aj úplne praktické starosti o chod a financovanie rezortu, úplne pokojne môžem dnešný blog zakončiť protikladom vo vnímaní zahraničnej politiky a práce ministerstva na príklade neproporčnej pozornosti venovanej spomínaným dvom udalostiam: správe o rusko-gruzínskej vojne a kauze zastreleného Slováka. Zahraničná politika nie je o jednoduchých senzáciách, čiernych kronikách a krimipríbehoch mimo Slovenska. Zahraničná politika je beh na dlhé trate, zložitá na vnímanie, náročná na pochopenie.
A to je tiež výzva, aby ju napriek tomu dokázali naši ľudia správne vnímať a chápať. Ale ako som už napísal, sme tu na to, aby sme riešili výzvy rôzneho druhu. O niektorých z nich bude ďalší blog.
Blog Miroslava Lajčáka, minister zahraničných vecí