V mnohých rezortoch sa musia likvidovať legislatívne resty. Nejde len o preberanie eurolegislatívy, ale aj o naprávanie právneho rámca z obdobia, keď sa písali zákony na objednávku politikov, ktorí verili slovenskej ceste.
Príkladom je zákon o energetike, ktorý ku koncu svojho mandátu schválila Mečiarova vláda. V období, keď sa tento stále platný zákon prijímal, jeho tvorcovia netajili, že neodráža liberalizačné tendencie, ktoré sa už vtedy začali v únii prejavovať. Na posledných summitoch inštitúcií únie vidieť výraznú snahu o urýchlenie energetickej liberalizácie, takže v roku 2005 by sa mala stať realitou aj u nás. O to viac kontrastuje deficit slovenskej energetickej legislatívy. V ére predchádzajúcej vlády mala byť prijatá veľká novela energetického zákona, ale už rok pred koncom jej mandátu sa rozhodol vtedajší minister hospodárstva prenechať ju ďalšej. Nedokázal totiž už pri príprave jej zámeru odolávať tlakom energetikov. Tí ho chápali ako ochranný dáždnik pre svoje spoločnosti. Tieto tlaky boli viditeľné aj na jeseň 2001, keď vznikli ťahanice o ustanovenia vyhlášky, ktorou sa určil postup otvárania trhu s elektrinou a plynom. Jej text chceli priemyselníci mať taký, aby k otvoreniu trhu fakticky nedošlo, hoci práve tento princíp im mal pomôcť. Dokonca istý predstaviteľ zamestnávateľov zapochyboval, či uzatvorenie rokovacej kapitoly Energetika v októbri 2001 bolo správne. Odberatelia najmä vo veľkých firmách stále nepochopili, že ak by svoj lobing v energetike zamerali správnym smerom, už mohli využívať výhody otvoreného trhu s elektrinou, ba aj s plynom. Namiesto toho sa zamerali na zloženie regulačnej rady, vo výbere správnych osôb hľadajú záruku, aby bolo všetko dôkladne regulované. Na trh sa nespoliehajú. Nový energetický zákon má okrem iného pomenovať mnoho pojmov, bez ktorých sa v rámci únie nedá v energetike existovať, a ak aj, tak netransparentne. Niekoľko termínov, keď mal byť tento zákon rozoslaný na pripomienkové konanie, už prepadlo, dúfajme, že do konca prázdnin bude na svete a pohne dopredu energetikou, ktorá sa považuje za krv veľkého priemyslu.
StoryEditor