Premiér rezignoval, pretože opozícia v parlamente prehlasovala vládny návrh reforiem a škrtov. Dala tak jasnú odpoveď na otázku, o ktorej špekulovali finanční i politickí experti: či bude Lisabon potrebovať pomoc zo záchranného balíčka eurozóny pre jarné splátky svojich dlhov, ktoré dosahujú celkom desať miliárd eur.
Portugalsko má však problém: dva mesiace pred voľbami nesmie podľa ústavy kabinet v demisii prijímať zásadné rozhodnutia, teda ani požiadať o pomoc záchranný fond eurozóny. Aj keď Pedro Passos Coelho, vodca stredopravej opozičnej sociálnej demokracie, ktorá vedie v prieskumoch a vyhrala by voľby, deklaroval, že by pôžičku od EÚ a MMF prijal, nie je to v túto chvíľu Portugalsku nič platné. Už tak zlá portugalská situácie - v rokoch 2001 až 2007 najpomalšie rastúca ekonomika eurozóny - sa ešte zhorší a investori Portugalčanov dohryzú do krvi. Napriek tomu sa žiadna ďalšia portugalská vláda šetreniu a škrtom nevyhne, ak nebude chcieť svoju krajinu odsúdiť k dlhodobej stagnácii a chudobe.
Pre európskych lídrov je správa z Portugalska poslednou zo série nedobrých predsummitových zvestí. Definitívne zabila nádeje, že stretnutie v Bruseli prinesie "veľkú dohodu" o upratovaní v eurozóne a upokojí finančné trhy.
Namiesto toho majú európski štátnici rok po, pravdepodobne rovnako len dočasnom, uhasení gréckeho požiaru pred sebou ďalšiu horiacu juhoeurópsku hranicu. Na naliehavosti tak nadobúdajú úvahy o prvom bankrote, čiže reštrukturalizácii dlhov členskej krajiny eurozóny. Len to by zrejme pomohlo prečistiť vzduch.
Martin Ehl