Odvodový rébus bez systémového prístupu

Peniaze sú len jedny a preto môže byť pre väčšinu z nás nepochopiteľné, že zamestnanec vykonávajúci závislú prácu v prospech zamestnávateľa, živnostník podnikajúci podľa živnostenského zákona a dohodár privyrábajúci si na obmedzený počet týždenných a ročných hodín, síce platia rovnakú daňovú sadzbu, ale z nerovnakého vymeriavacieho základu.

Príčinou je súčasný odvodový chaos, ktorý sa v prípade zamestnanca počíta z hrubej mzdy, u živnostníka sú nielen rozdielne percentá, ale aj vymeriavacie základy a dohodár doteraz neplatil žiadne odvody.

Z dôvodu narastajúceho deficitu verejných financií, ktorý sa napĺňa daňami a odvodmi, začali politici šibrinkovať s doterajšími odvodovými percentami, vymeriavacími základmi, odpočítateľnými položkami a pod. tak, aby pri presadzovaní predovšetkým záujmov ich voličského potencionálu, sa dosiahla v našom daňovom a odvodovom systéme zásluhovosť, solidárnosť, spravodlivosť a neutralita, čo podľa všetkého nebude možné.

Posledný koaličný návrh ide do medzirezortného pripomienkového konania a napokon aj na verejnú diskusiu a už dnes sa ozývajú hlasy, že to čo tvrdila premiérka po následnej koaličnej rade, asi nebude celkom pravda, hlavne pokiaľ ide spokojnejších živnostníkov. A pritom by stačilo urobiť poriadok v definovaní pojmu živnostník cez kódex jeho postavenia na trhu práce, ktorý nikoho nezamestnáva a v práci mu pomáhajú len rodinní príslušníci bez pracovného pomeru. A tak žije len z vlastnej nezávislej práce, nepozná pracovnú dobu, nemá nárok na platenú dovolenku ani ostatné sociálne výhody, každý deň je pre neho pracovný dňom, je sám sebe robotník, účtovník, marketér a riaditeľ, a preto platí do verejných rozpočtov rôzne daňové a odvodové sadzby v závislosti od jeho príjmov. Dostať totiž zamestnancov, živnostníkov a dohodárov do primeraného daňového a odvodového súladu pri napĺňaní verejných rozpočtov nebude vôbec jednoduché, navyše keď z neho chceme čerpať všetci podľa svojich potrieb.

V pripravovanej daňovej a odvodovej reforme, ktorá je z pohľadu narastajúceho deficitu verejných financií určite potrebná, však chýba systémový prístup. Nikto zatiaľ nepovedal, ako sa navyše odvody dohodárov premietnu do ich budúcich dôchodkov, bude mať aj dohodár superhrubú mzdu, ktorá sa má v budúcnosti počítať u zamestnanca ako súčet jeho hrubej mzdy a 35,2 percentného odvodu zamestnávateľa, budú platiť výnimky u zamestnanca, ktorý je v riadnom pracovnom pomere a navyše pracuje na jednu alebo niekoľko dohôd, pokiaľ ide o jeho budúce odvodové povinnosti, keď bude dohodár platiť odvody, bude mať nárok na dovolenku, stravné lístky a pod., úmerné k počtu odpracovaných hodín?

A napokon to najdôležitejšie, kedy budú odvody klesať všetkým bez toho, aby sa kompenzovali vyššími daňami, čo podľa všetkého nebude možné bez zrušenia rôznych odvodových povinností, ktoré nemajú čo byť povinnosťou, ale komerčnou záležitosťou, bez akýchkoľvek špekulácii.