Rómovia v Južnej Afrike! -- hlásia čerstvé titulky v juhoafrickej tlači. Nie, nejde o ďalšiu imigračnú vlnu z východnej Európy za sociálnymi dávkami. Tie sa v Južnej Afrike doteraz nevyplácali. Rómovia sa tu objavili ako téma v kampani pred aprílovými parlamentnými voľbami práve v súvislosti s neexistujúcimi sociálnymi dávkami. Podobnosť medzi juhoafrickými černochmi a Rómami z východnej Európy pritom nie je ani náhodná, ani nová.
"Kto hľadá paralely v spoločenskom postavení a životnej úrovni juhoafrických černochov a východoeurópskych Rómov, nájde ich na každom kroku," napísal už začiatkom deväťdesiatych rokov britský časopis The Spectator v súvislosti s nedostatočnou infraštruktúrou, úrovňou vzdelania a chronickou nezamestnanosťou v černošských getách a rómskych osadách. Paralely prežívajú dodnes. Jednou z nich je aj skutočnosť, že obidve krajiny sa pre radikálne riešenie rozhodli v tom istom čase.
Zatiaľ čo slovenská vláda prichádza s obmedzením sociálnych dávok, ktoré zasahuje najmä Rómov, juhoafrický kabinet prvýkrát v histórii krajiny uvažuje o ich plošnom zavedení pre najchudobnejších černochov. Provládni ekonómovia aplaudujú kroku, ktorý má odstrániť najhrubšie formy hmotnej núdze medzi 13 miliónmi Juhoafričanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Nezávislí odborníci, naopak, varujú pred budovaním "kultúry závislosti", ktorú nedávno ilustrovali rómske nepokoje na východnom Slovensku.
Kto z nich má pravdu? Debatu na jednej strane komplikuje morálna neospravedlniteľnosť chudoby v krajine s makroekonomickou silou. Na druhej strane nechýbajú príklady už existujúcej "kultúry závislosti". Tým najčastejšie citovaným je starobný dôchodok, ktorý černochom nad 60 rokov začala vyplácať prvá postapartheidová vláda. Ekonomické analýzy ukazujú, že priemerný poberateľ dôchodku sa stal hlavným živiteľom, čím pochoval iniciatívu celej rozvetvenej rodiny.
Objektívne porovnanie juhoafrických a slovenských skúseností z "kultúry závislosti" skresľuje zjavná veľkosť problému. Na Slovensku je štatistický pomer Rómov k Nerómom podstatne menší než hrozivých 30 percent obyvateľstva, ktoré v Južnej Afrike prežíva na jednom dolári na deň. Z hľadiska vynaložených štátnych výdavkov je na tom horšie Slovensko, kde vláda donedávna udržiavala nákladný systém, ktorý dlhodobo nič neriešil. Chudobní černosi juhoafrický štátny rozpočet, naopak, nestáli vôbec nič.
Porovnanie komplikuje aj fakt, že chudoba černochov a Rómov je len relatívna. Obidve skupiny si pripadajú chudobné až pri pohľade na majetkové pomery a príležitosti juhoafrických belochov a slovenských Nerómov. V Južnej Afrike je jedna z najhlbších priepastí medzi bohatými a chudobnými na svete. Životná úroveň belošskej menšiny tu kopíruje pomery v škandinávskych krajinách, pričom každý 18. beloch je štatisticky milionár. V tej istej krajine je podvyživená jedna tretina černošských detí.
Spoločným menovateľom relatívnej chudoby Rómov a černochov je dominantný hospodársky kontext. Sociálny systém sa v obidvoch krajinách odvíja od vzťahov v rámci formálnej ekonomiky. Tá však v zásade vylučuje aj černochov, aj Rómov. Dlhodobo nezamestnaní Rómovia sú obeťami sociálnych dávok. Černosi sú obeťami západného metra, ktorý ich klasifikuje ako nezamestnaných, hoci mnohí z nich využívajú možnosti sivej ekonomiky. Sociálne dávky preto v princípe nepotrebuje ani jedna skupina.
Toľko teória. "Prax je zložitejšia," tvrdí juhoafrický ekonóm Pieter Le Roux. Hoci je podľa neho "jednoduchšie sociálny systém budovať než ho rozoberať", juhoafrická snaha o zavedenie sociálnej siete v sebe nesie kontraproduktívne riziká. Distribúcia takej smiešnej dávky, akou je navrhovaných 100 randov (asi 500 Sk) mesačne, zaťaží štátny rozpočet sumou 40 miliárd randov ročne. To sa nezaobíde bez zvýšenia jednotnej 14-percentnej sadzby DPH o jedno percento so všetkými ekonomickými dôsledkami.
"Zabudnite na sociálne dávky," odkazuje politikom Le Roux. Ekonomickú diskrimináciu černochov doteraz najradikálnejšie obmedzil juhoafrický boom šesťdesiatych rokov. "Kapitalizmus je farboslepý," pripomínajú v tejto súvislosti ďalší odborníci. Súčasnú 30-percentnú nezamestnanosť a každoročný 430-tisícový prírastok na trhu práce môže podľa nich vyriešiť dlhodobý, minimálne šesťpercentný hospodársky rast. Zdá sa, že ekonomickú diskrimináciu Rómov môže radikálne obmedziť len slovenský hospodársky boom.
(Autor je novinár.)