Medzi krajiny, ktoré nerastú, patria ekonomiky vykazujúce pomalý rast a dokonca aj rozvinuté ekonomiky na pomedzí recesie ako USA a západná Európa, zatiaľ čo medzi rastúce krajiny sa radí novo sa rozvíjajúce ekonomiky v čele s "vynárajúcou sa" Čínou, ktorá má teraz druhú najväčšiu ekonomiku na svete. U hlavných menových párov sa téma "decoupling" premieta do veľmi slabého amerického dolára, eura a britskej libry, zatiaľ čo meny, ktoré prostredníctvom exportných trhov prúdia do novo sa rozvíjajúcich ekonomík, ako austrálsky a novozélandský dolár a možno snáď aj švédska koruna, si po väčšinu roka viedli veľmi dobre.
S tým, ako sa tretí štvrťrok blíži ku koncu, sme svedkami veľmi vysokých úrovní ochoty riskovať v rozvíjajúcich sa i rozvinutých ekonomikách a prognóz silného rastu pre novo sa rozvíjajúce ekonomiky - čo je presvedčivým dôkazom toho, že decoupling je realita, ktorá bude pretrvávať. V súlade s naším názorom, že rastové očakávania budú všeobecne sklamané, pretože na globálnom dopyte sa negatívne podpíšu ďalšie úsporné opatrenia, spočíva vo štvrtom štvrťroku a v roku 2011 základné riziko v tom, že toto sklamanie povedie k návratu k normálu, a teda k obratu výrazného decouplingového trendu.
Kompetitívna devalvácia
Ďalšia téma, ktorú budeme na devízových trhoch v štvrtom štvrťroku 2010 a v ďalšom období sledovať, je kompetitívna devalvácia, t. j. myšlienka, že devalvácia meny pomôže domácej ekonomike, a to zvyčajne posilnením dôležitých hospodárskych sektorov závislých na vývoze, akokoľvek to postihne ekonomiky ostatných krajín. Čína praktizovala túto politiku celé roky a pre Japonsko bola vždy túžobným prianím (Japonsko teraz prvýkrát za posledných sedem rokov začalo dramaticky intervenovať proti posilňovaniu svojej meny). Pokiaľ ide o novo sa rozvíjajúce trhy, Kórea a Brazília presadzujú politiku zameranú na oslabovanie svojej meny na podporu vývozu. Vo svete nedostatočného koncového dopytu bude téma kompetitívnej devalvácie pravdepodobne naďalej aktuálna.
Výhľad mien krajín G10 pre 4. štvrťrok
USD: Všetka pozornosť sa upiera k ďalším krokom Fedu vo štvrtom štvrťroku. Základné očakávania spočívajú v rozšírení existujúcich opatrení v rámci kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré budú oznámené niekedy v štvrtom štvrťroku, možno ďalší bilión alebo viac na monetizáciu dlhodobých amerických dlhopisov. Zdá sa, že skutočné "QE2" (hlbšie, netradičné kroky zamerané na priamejšiu stimuláciu koncového dopytu) nie je zatiaľ na programe dňa. Ale takmer bez ohľadu na kroky Fedu je USD jednoducho protirizikovým stvorením, takže sa mu bude dariť, len keď sa vráti medvedí trh (pozri graf).
EUR: Vlády krajín eurozóny sú v reakcii na problematiku štátneho dlhu v tzv. krajinách PIIGS najiniciatívnejšími zástancami úspor. Kríza v krajinách PIIGS planie stále jasným plameňom, aj keď trh si ju v poslednej dobe už toľko nevšíma. Väčšina problémov je už započítaná v kurze eura, hoci táto mena môže voči doláru nakoniec ešte oslabovať, ak by sa vo štvrtom štvrťroku a v roku 2011 decouplingová téma oslabila. Voči prorizikovejším menám krajín G10 s vyšším beta a voči menám niektorých rozvíjajúcich sa trhov sú už minimá pravdepodobne v hodnote jednotnej meny premietnuté.
JPY: Začína intervencia! Úspech či neúspech tohto nového pokusu udržať silný jen pod pokrievkou by mohla určiť trajektórie výnosov štátnych dlhopisov, pretože nižšie výnosy znamenajú pre JPY podporu. Podľa nášho odhadu bude trajektória JPY kostrbatá a všeobecne slabšia, ale príčinou nebudú len intervencie, ale aj angažovanosť Japonska v Ázii a zhoršujúce sa základné ekonomické ukazovatele. Za zváženie stojí aj nasledujúcu skutočnosť: dlhodobá demografická situácia, ako aj stav verejných dlhov sú absolútne neudržateľné a jen môže byť prvým varovným signálom ako "kanárik v bani", ak v Japonsku dôjde k niečomu takému, ako je skutočná kríza štátneho dlhu.
Graf: Carry obchody v USD a tolerancia rizika: Náš model carry obchodov tvorí šesť rizikových faktorov. Tento model ukazuje, že USD sa obchoduje takmer výlučne na základe tolerancie rizika na globálnom trhu. To je neoddeliteľnou súčasťou témy oddeleného vývoja v rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomikách (decoupling). Ak máme zažiť comeback USD, musí sa na scénu vrátiť medveď.
GBP: Nový úsporný program britskej vlády by sa už mal konečne v štvrtom štvrťroku začať zahrýzať do ekonomiky snáď ešte intenzívnejšie ako v prípade ostatných hlavných euroekonomík. Osud libry je pravdepodobne zviazaný so smerovaním tolerancie rizika, pretože na trhu sa tento rok s touto menou obchodovalo v bledomodrom ako s americkým dolárom.
CHF: Keď Japonsko intervenovalo na trhu, frank narazil do múru. Táto mena môže aj naďalej strácať niečo zo svojho lesku, ak sa domáca ekonomika ochladí tak, ako by mala, a pokiaľ trochu menej ružový výhľad do budúcnosti pripomenie investorom labilitu niektorých zahraničných dlžníkov vo vzťahu k stále ešte prebujneným švajčiarskym bankám.
AUD: AUD v porovnaní s ostatnými menami krajín G10 ťaží najviac z témy decoupling a sily čínskeho hospodárstva. Sú tu však náznaky, že domáca ekonomika sa rýchlo dostáva do situácie, keď vsádza na jedinú kartu, a tou je ťažobný priemysel. Bublina na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá hrozí každú chvíľu prasknutím, by tiež mohla vziať austrálskemu doláru vietor z plachiet. Ako sa tretí štvrťrok chýli k záveru, bude v krajnom prípade austrálsky dolár oproti ostatným menám krajín G10 vo štvrtom štvrťroku pravdepodobne menou s najvyšším beta faktorom, ktorá by najviac utrpela, ak by ohľadne tém decoupling došlo k obratu.
CAD: Kanada vykazuje známky toho, že sa tiež pripája k kompetitívnej devalvačnej hre, a guvernér BoC M. Carney sa začína sťažovať na silu kanadského dolára, na účinok, ktorý to má na oživenie, a na rapídne sa zhoršujúcu obchodné podmienky Kanady. Ak téma decoupling začne znamenať návrat ku stredným hodnotám, CAD zostane v relatívne úzkom pásme alebo oproti USD oslabí, akokoľvek by sa mu mohlo dariť lepšie ako ostatným komoditným menám priamejšie previazaným s témou decoupling.
NZD: Mali by sme nazvať novozélandský dolár odľahčenou obdobou austrálskeho dolára? Existujú medzi nimi zásadné rozdiely, a to najmä v mixe komodít týchto dvoch krajín. Čo majú obe krajiny spoločné, je však značná zainteresovanosť na ázijských exportoch, NZD sa preto bude všeobecne povedané obchodovať v pozitívnej korelácii s rizikom a témou decoupling a na základe výsledkov vývozu svojich hlavných potravinových komodít.
SEK: Švédska koruna je prostredníctvom svojho hospodárstva orientovaného na vývoz na najvyššiu mieru previazaná s globálnou ekonomickou situáciou, a môže tak poslúžiť ako barometer rizika vo štvrtom štvrťroku, ako aj v novom roku, teraz keď je po značnom náraste voči euru zhodnocovanie SEK neutrálnejšie. Švédska koruna bude aj naďalej citlivo reagovať na výhľad centrálnej banky Riksbank, pretože ide o jednu z posledných hlavných centrálnych bánk, u ktorých sa v nadchádzajúcom roku očakáva, že zvýšia sadzby o viac ako 50 bázických bodov.
NOK: Rope, nórskej hlavnej exportnej komodite, sa v roku 2010 v porovnaní s mnohými ďalšími komoditami darí horšie. Nórske hospodárstvo je tiež slabšie, než sme dúfali, a vykazuje dlhodobý pokles priemyselnej výroby, dlhodobý mínus. To znamená, že sa v dohľadnej dobe od Norges Bank nedočkáme žiadnych krokov, a NOK tak skutočne zažiari, len keď dôjde k náhlemu masívnemu presmerovaniu pozornosti na štátny dlh s ohľadom na silu súvahy Nórska, ktorá nemá vo svete obdoby.
Strategický tím Saxo Bank: John J. Hardy, Andrew Robinson, Nick Beecroft