Nie je žiadnou novinkou, že ženy v Európskej únii zarábajú priemerne o 18 % menej ako muži. Slovenky sú na tom ešte horšie. V roku 2008 bol rozdiel v našich platoch v porovnaní s mužskými kolegami väčší o viac ako pätinu (20,9 %). Na problém pretrvávajúcej diskriminácie poukázala aj Európska komisia vo svojom hodnotení Slovenska, keď konštatovala, že "problémom na Slovensku naďalej ostáva vysoký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ako aj obmedzený prístup žien k lepšie plateným pracovným pozíciám". Aj preto sa Európska komisia rozhodla upriamiť pozornosť verejnosti na tieto skutočnosti a odštartovala vo všetkých členských štátoch informačnú kampaň Rovnaký plat za rovnocennú prácu.
Odstránenie rozdielov v odmeňovaní by malo byť dôležitým cieľom vo všetkých krajinách, pretože sa aj ekonomicky oplatí a vytvorí rovnejšiu spoločnosť. Pomôže posilniť postavenie žien, zvýšiť ich finančnú nezávislosť, keďže práve rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi významne ovplyvňujú aj celoživotné zárobky a dôchodky žien. Je to jednoduchá matematika: nižší zárobok rovná sa nižší dôchodok, čo predstavuje vyššie riziko chudoby u starších žien. Vedeli ste, že niektoré ženy dostanú nižšiu plácu za vykonávanie tej istej práce ako muži? Kompetencie a zručnosti žien sú totiž značne podceňované. Pokladníčka v supermarkete obvykle zarobí menej ako skladník. Podobne je to aj u vysokoškolsky vzdelaných. Aj keď ženy predstavujú až 59 % všetkých nových absolventov vysokých škôl, ich práca je často považovaná za menej hodnotnú ako práca mužov.
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú umocnené aj segregáciou trhu práce. Vo všeobecnosti ženy pracujú v odvetviach s nižšími priemernými mzdami. Viac ako 40 % žien pracuje v zdravotníctve, školstve a vo verejnej správe, čo je dvakrát toľko ako mužov. Len 29 % vedcov a inžinierov v EÚ sú ženy, taktiež na manažérskych postoch v biznis sfére je len 32 % žien. Slovensko sa, bohužiaľ, nijako z rámca nevymyká - v roku 2008, 30,5 % vedúcich pozícií zastávali v podnikoch ženy. Čo sa týka zastúpenia žien vo vláde či Národnej rade, sme pod európskym priemerom, ešte horšie je to na nižších úrovniach štátnej správy, ani jeden kraj nemá na svojom čele ženu a ženy zatiaľ nevidieť ani na pozíciách primátoriek väčších miest.
Možno by sme sa mali zamyslieť aj nad vyvážením pracovného a súkromného života žien. Je úplne zaužívané, že na materskú dovolenku nastúpi žena, a nie muž. Ženy prerušia svoju kariéru, čo nepriaznivo ovplyvní ich profesionálny rozvoj. Na Slovensku pracuje iba necelých 60 % žien - matiek, kým miera zamestnanosti mužov - otcov je až 91 %. Podľa údajov z roku 2005, Slovenky trávia týždenne prácou v domácnosti a v rodine 26,6 % svojho času, kým naši muži iba 7,7 %.
Rodová rovnosť je základným právom a spoločnou hodnotu EÚ, preto diskriminácia na základe pohlavia by v našej spoločnosti nemala mať miesto. Realita je však iná, viac ako polovica občanov SR (59 %) považuje rodovú nerovnosť vo svojej krajine za široko rozšírenú. Európska komisia na problematiku rozdielov v odmeňovaní mužov a žien dlhodobo upozorňuje a prijíma aj právne predpisy, prvá smernica o rovnakej odmene uzrela svetlo sveta už v roku 1975. Komisia však nemôže nastoliť zmenu sama, potrebuje akcieschopnosť najmä zo strany vlád členských štátov a sociálnych partnerov. Občania si to želajú, až 92 % našich občanov je presvedčených, že problém rozdielu v odmeňovaní žien a mužov by sa mal neodkladne riešiť.
Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku