V súčasnosti začína u nás prevládať všeobecný názor, že úroveň našich vysokých škôl je priemerná či ešte o niečo horšia. Vyjadriť však jedným slovom takú zložitú a náročnú problematiku je zjednodušené, povrchné a v podstate nekorektné. Pritom tento názor vyslovujú agentúry, ktoré na takúto činnosť nemajú oprávnenie či akreditáciu. Na hodnotenie vysokých škôl existujú objektívne metódy, ktoré vychádzajú z medzinárodne uznávaných kritérií a parametrov. U nás sa tento systém uplatňuje v rámci komplexných akreditácií. Prvýkrát v histórii sa tomuto systému podrobujú všetky vysoké školy, a to bez ohľadu na zriaďovateľa. Legislatívna príprava sa začala už zákonom o vysokých školách z roku 2002. Následným nariadením vlády a rozhodnutiami ministerstva školstva sa schválili podrobnosti. Cieľom komplexných akreditácií podľa týchto dokumentov je zhodnotiť vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť, a posúdiť personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť vykonáva. Hodnotia sa pritom všetky študijné programy, všetky habilitačné konania na vymenovanie profesorov, v ktorých chce mať vysoká škola priznané práva.
V rámci komplexnej akreditácie sa navrhuje aj začlenenie vysokej školy. Všetky podklady si pritom vypracúvajú školy samy. Takže na rozdiel od rôznych rankingov a podobných hodnotení, kde sa údaje získavajú náhodným spôsobom prostredníctvom internetu, pri akreditácii sa posudzujú údaje, za ktorými si školy stoja. Vzhľadom na to, že komplexné akreditácie sa uskutočňujú v šesťročných intervaloch, ako aj na presnosť niektorých kritérií, každá vysoká škola má po získaní záverečného stanoviska rok na odstránenie nedostatkov, čím by sa mala odstrániť odchýlka v rozhodovaní. Doteraz prešlo procesom komplexnej akreditácie už 27 vysokých škôl. Šiestim bol priznaný štatút univerzity a jednej štatút odbornej vysokej školy. V rámci ročnej lehoty sa už univerzitami stali ďalšie dve školy, žiadosť o posúdenie stanoviska si podali ďalšie tri. Z celkového počtu 4 040 posudzovaných študijných programov bolo 127 odobratých a takmer 600 má obmedzenú činnosť, najmä z dôvodu veku garanta.
Ukazuje sa, že komplexné akreditácie vcelku splnili svoje poslanie. Zrejme si budeme musieť zvyknúť, že aj u nás sú veľmi dobré vysoké školy, priemerné, ale aj slabšie. Samotné školy si už uvedomujú, že rozhodujúcim kritériom je úroveň vedy a výskumu, ako aj úroveň doktorandského štúdia. Komplexnými akreditáciami sa vytvorili podmienky na zastavenie neobmedzeného prijímania študentov. Vzhľadom na vek garantov sa školy budú musieť venovať aj výchove mladej pedagogickej a vedecko-výskumnej generácie. Je preto nesmierne dôležité, aby sa komplexné akreditácie dokončili, aby sa legislatívne do nich nezasahovalo, najmä zmäkčujúcimi kritériami. Bez poznania skutočnej úrovne každej vysokej školy, či už to niekomu vyhovuje alebo nie, sa ďalej s úrovňou vysokého školstva nedostaneme.
Ján Mikolaj, minister školstva