Po otrepaných výrazoch zrazu vojna?
Prečo namiesto otrepaných výrazov ako sú napríklad kríza, finančná kríza alebo hospodárska recesia" tento investičný génius straší akousi vojnou? Ťažko sa dá predstierať, že Buffett, najbohatší muž na planéte využíva vo svojom slovníku hyperboly. Taktiež je nad slnko jasné, že Buffett už nepotrebuje nič zveličovať ani zastrašovať. Vo veku 78 a so všetkým bohatstvom sveta si už človek povie len to o čom je skutočne presvedčený.
Nie je však potrebné vykladať jeho výroky ako sa zvykne vykladať Biblia alebo prehlásenia Bernakeho. Nedá sa ani s určitosťou povedať aké dôvody pre svoje trúfalé konštatovania tento „čarodejník z Omahy," ako ho často prezývajú, skutočne má. Na čo sa však dá s určitosťou poukázať, sú isté trendy vo vývoji na globálnych finančných trhoch, ktoré môžu viesť k jeho záverom a mal by si ich všimnúť každý súdny človek s ekonomickým minimom.
Nová železná opona
Jedným z takýchto jasných trendov je stále výraznejšie rozdeľovanie globálneho finančného sveta na dve protichodné impériá. Dnes sa už dá s určitosťou konštatovať, že medzi krajinami akými sú Brazília, Rusko, India a Čína (alebo BRIC) a krajinami G20 sa začína postupne budovať nová ekonomická železná opona. Na jednej strane sa nachádza zoskupenie krajín G20, ktoré chce naďalej budovať svoje národné ekonomiky na dolárovom systéme. Na druhej strane sa nachádza zoskupenie krajín BRIC, ktoré nechce napĺňať svoje štátne rezervy americkými vládnymi dlhopismi.
Pre Spojené štáty je tento trend považovaný za absolútne neprijateľný zásah do ich svetovej hegemónie. Po uši zadlžení Američania sú nadmieru závislí na chode svojej ekonomiky na dlh a to najmä prostredníctvom predaja vládnych dlhopisov arabským štátom a Číne. Neodvratným dôsledkom nastolenia nového trendu nepožičiavania Američanom, alebo jednoducho zastavenia nákupov amerických štátnych dlhopisov môže byť oslabenie Spojených štátov ako vojenskej a ekonomickej mocnosti na úkor iných ekonomických zón. Toto oslabovanie však už nie je ničím iným ako spomínanou ekonomickou vojnou, čiže vedením vojny čisto ekonomickými prostriedkami.
Dolárový systém dostal silný úder
Tento tzv. dolárový systém, na ktorom je postavený celý finančný svet od čias brettonwoodskej dohody v Spojených štátoch v roku 1944, dostal prvý silný úder po stretnutí BRIC krajín v Moskve. Toto novodobé ekonomické zoskupenie na júlovom summite oficiálne požiadalo MMF o zavedenie novej svetovej rezervnej meny, ktorá by bola, na rozdiel od dolára, podložená fyzickým aktívom ako je napríklad zlato. Krajiny BRIC však neostali len pri prosbách voči MMF, ale pokračovali vo svojom ťažení proti dolárovému privilégiu ďalej a to dohodou o vzájomnom nakupovaní svojich vládnych dlhopisov. Touto dohodou dali verejne najavo, že nie sú ani ochotní vyčkať na rozhodnutie MMF a začnú s okamžitou platnosťou podporovať vlastné meny na úkor amerického dolára.
Čo spája...
Otázkou stále zostáva, čo tieto geograficky, kultúrne a politicky úplne odlišné krajiny spája. Ak si uvedomíme, že tieto štyri krajiny držia viac ako 42 percent svetových rezerv, z ktorých takmer polovica je v denominovaná v dolároch, tak odpoveď je jednoznačná. Súdržnosť v boji za zdravšie ekonomiky, ktoré budú v blízkej budúcnosti odbremenené od rizika zrútenia domácich štátnych rezerv vďaka neustále padajúcemu doláru. Navyše už dnes nikto nepochybuje o tom, že tieto nové mocnosti sú rozhodnuté nastúpiť na novú ekonomickú cestu, ktorá ich oslobodí od závislosti na americkom finančnom systéme.
Len samotná Čína spolu s Japonskom vlastnia takmer 2 bilióny dolárov v amerických vládnych dlhopisoch, čo predstavuje takmer jednu šestinu celkového dlhu USA. Ako najväčší vlastník amerického štátneho dlhu majú Číňania opodstatnené obavy o splatenie týchto pohľadávok. Podľa ekonomického poradcu komunistickej strany Li Liang-Čunga bude Čína do svojich štátnych rezerv nakupovať viac zlata, keďže podľa neho čaká dolár ďalší pokles a zlato pomôže podporiť väčší medzinárodný význam čínskej meny. A keďže Čína dnes disponuje najbohatšou vládou na svete, nikto nepochybuje o tom, že na to v skutočnosti má najlepšie predpoklady.
Otvárajúce sa nožnice
Kontrast medzi ekonomikami G20 a krajinami BRICu nemôže byť jasnejší. Len posledné americké záchranné balíčky zvýšili zadlženosť federálnej vlády z 80 na 100 percent z HDP. V čase keď do prezidentskej kancelárie nastúpil George W. Bush, celková zadlženosť USA predstavovala „len" 5 biliónov dolárov.
Spoločne s Greenspanom sa im však podarilo zvýšiť tento dlh na 10 biliónov, čím spôsobili spustenie realitnej bubliny, najväčšej finančné bubliny minulého storočia. Avšak v porovnaní s Barackom Obamom sú títo dvaja páni len malými deťmi na piesočku.
Zadlžené krajiny
Obamovi sa podarilo zvýšiť celkovú zadlženosť o ďalších 4,5 bilióna dolárov a to len za prvých pár mesiacov úradovania. A to sú však stále len optimistické očakávania, reálny efekt môže byť aj niekoľkonásobný. V porovnaní s ostatnými krajinami G20 na tom USA so svojou 100 percentnou zadlženosťou nie sú zďaleka najhoršie. Napríklad Taliansko sa pýši zadlženosťou, ktorá je vyššia ako 100 percent HDP. Ešte aj konzervatívne Nemecko je zadlžené 77 percentami zo svojho HDP. Avšak rekordérom v štátnych dlhoch je jednoznačne Japonsko, ktoré už prekročilo magickú hranicu 200 percent voči HDP.
Naproti tomu zo zoskupenia BRIC je najviac zadlžená India so svojimi 58 percentami z HDP a aj to len pozostatok britského koloniálneho hospodárenia. Brazília si aj napriek ťažkej recesii v osemdesiatich rokoch udržuje zadlženosť na úrovni 45 percent z HDP. Čína má len zanedbateľných 18 percent z HDP. Rusko aj napriek tomu, že sa zmieta vo vysokej inflácii a silnej recesii použilo nedávne vysoké zisky z predaja ropy a zemného plynu na zaplatenie svojich zahraničných dlhov. V roku 2008 tak celková zahraničná zadlženosť Ruska predstavovala chvályhodných 8 percent z HDP.
Spotreba na dlh
Diametrálne odlišné sú aj makroekonomické ukazovatele ekonomík oboch zoskupení. Rast HDP v Čine v treťom kvartáli 2008 dosiahol neuveriteľných 8,9 percenta a v Indii je predpoklad na 6 percentách. V Brazílii klesla miera nezamestnanosti na 7,7 percenta z augustových 8,1 percenta. V porovnaní s tým ekonomika Spojených štátov poklesne v roku 2009 najmenej o 2,5 percenta. Avšak aj tieto čísla sú prinajmenšom pochybné. Domáca produkcia v USA tvorí až 70 z HDP a na celú spotrebu si Američania požičiavajú zo zahraničia. V jednoduchosti povedané je to spotreba na dlh. Ekonomika EÚ by mala poklesnúť o 3,8 percenta a Japonsko o 5,7 percenta. Zjavne sú to čísla podobné tým v 30-tych rokov minulého storočia.
Podstatný rozdiel je aj v možnostiach ekonomických stimulov. Na rozdiel od ekonomík G20, kde sú úrokové sadzby takmer na nule a politici vyčerpali všetky peniaze, aj tie čo nemali, na záchranné balíčky, ekonomiky krajín BRIC majú pred sebou oveľa väčší priestor na manévrovanie.
USA vs. Zimbabwe
Na záver je nutné konštatovať, že aj napriek fatálnym rozdielom zostanú Spojené štáty v blízkej budúcnosti najbohatšou a najmocnejšou krajinou a americký dolár si ešte chvíľu bude užívať svoju legendárnu povesť z minulého storočia. Z dlhodobého hľadiska je však postavenie amerického dolára značne ohrozené.
Fundamentálne totiž nie je žiaden rozdiel medzi Zimbabwianskym dolárom, ktorý zažíva 2 200 000 percentnú infláciu a americkým dolárom. Vnútorná hodnota je úplne rovnaká, pretože ani jedna mena nie je podložená ničím hodnotným, ako napríklad zlatom.
Jediným rozdielom medzi týmito dvomi papierovými menami je dôvera investorov v tieto meny a tá je pochopiteľne viac naklonená americkému doláru. Avšak dôvera je komodita, ktorá sa získava pomaly, ale rýchlo sa stráca. Vysoká inflácia spôsobená nadmerných zadlžovaním bola historicky vždy spúšťačom sociálnych nepokojov a veľa krát aj spúšťačom vojen. Warren Buffett zatial hovorí len o ekonomickej vojne avšak čo nastane a vojnu prehrá najväčšie impériu v histórii ľudstva sa dá len ťažko predstaviť.
Rastislav Vasilišin Virtuse Wealth Management |