Chýba angažovanosť
V decembri 2008 vyzval Lawrence Summers, ktorý sa mal krátko potom stať najvyššie postaveným ekonómom Obamovej administratívy, k akcii. "Veľa odborníkov sa domnieva," varoval, "že nezamestnanosť by na konci budúceho roka mohla dosiahnuť 10 percent." Vzhľadom k tejto vyhliadke, pokračoval, "je väčšou hrozbou robiť príliš málo ako robiť príliš veľa".
O desať mesiacov neskôr dosiahla nezamestnanosť 10,2 percenta, čo naznačuje, že napriek Summersovmu varovaniu neurobila administratíva pre tvorbu pracovných miest dosť. Človek by teda očakával odhodlanie urobiť viac.
Stratená dôvera
V nedávnom rozhovore pre Fox News však prezident pôsobil nesmelo a nervózne. Hmlisto hovoril o možných daňových stimuloch s cieľom vytvoriť pracovné miesta. "Je však dôležité si uvedomiť," pokračoval, "že ak budeme stále navyšovať dlh, a to aj uprostred súčasného zotavenia, mohli by ľudia v istej fáze stratiť dôveru v americkú ekonomiku do takej miery, že by to mohlo viesť k recesii s dvoma dnami. "
Čože? Ha? Väčšina ekonómov, s ktorými hovorím, sa domnieva, že veľkým rizikom pre zotavenie sú nedostatočné snahy vlády: stimul bol príliš malý a budúci rok odoznie, zatiaľ čo vysoká nezamestnanosť podkopáva dôveru spotrebiteľov i firiem.
Pre Obamovu administratívu je ťažké uzákoniť druhý stimul v plnom rozsahu. Napriek tomu by sa mal Obama snažiť presadiť čo najväčšiu pomoc ekonomike. Namiesto toho však dáva hlas tým, ktorí tvrdia, že vytvoriť viac pracovných miest nemožno. Prezidentove obavy sa stanú zrozumiteľnejšie, ak predpokladáte, že svoje pozície priamo alebo nepriamo preberá z Wall Streetu.
Myslite na Japonsko
Už od začiatku recesie varujú analytici z niektorých Wall Street spoločností, že snaha o boj s hospodárskym poklesom vytvorí ešte horšie ekonomické zlo. Predovšetkým tvrdia, že bez ohľadu na súčasnú schopnosť americkej vlády dlhodobo si požičiavať za pozoruhodne nízke úrokové sadzby povedú rozpočtové deficity každým dňom ku kolapsu dôvery investorov.
A práve toto posledné tvrdenie zopakoval Obama v rozhovore pre Fox News. Obáva sa právom? K prudkým zvýšením dlhodobých úrokových sadzieb už v minulosti naozaj došlo. Najznámejší takýto prípad nastal v roku 1994. Vtedy však v americkej ekonomike vytvorilo 300 000 nových pracovných miest mesačne a Fed vytrvalo zvyšoval krátkodobé sadzby. Ťažko nájsť dôvod, prečo by k niečomu podobnému malo dôjsť aj teraz, keď ekonomika stále stráca pracovné miesta a Fed nejaví žiadnu túžbu zvyšovať v blízkej dobe sadzby.
Lepším modelom je Japonsko v 90. rokoch, ktoré vykazovalo vysoké rozpočtové deficity, ale jeho ekonomika sa tiež nachádzala v depresii - a dlhodobé úrokové sadzby tam takmer nepretržite klesali. Existuje teda slušná pravdepodobnosť, že oficiálne faktory terorizuje hrozba, ktorá existuje iba v ich hlavách.
Riziko a istota
Odkiaľ vietor fúka? Pokiaľ je mi známe, tí istí analytici, ktorí dnes varujú pred prudko rastúcimi úrokovými sadzbami, v prvých mesiacoch po vypuknutí recesie trvali na tom, že najväčšiu hrozbu predstavuje inflácia. A nezabúdajme ani na to, že Wall Street, ktorý akosi nedokázal rozpoznať najväčšiu bublinu na trhu nehnuteľností v dejinách, nemá práve hviezdnou bilanciu predpovedania vývoja na trhu.
Napriek tomu si pripusťme isté riziko, že väčšie úsilie v boji proti dvojcifernej nezamestnanosti môže podkopať dôveru v trhy cenných papierov. Toto riziko však musíme merať s istotou masového utrpenia, ak väčšie úsilie nevyvinieme a tiež, ako som už uviedol, s možnosťou kolapsu dôvery medzi obyčajnými zamestnancami a firmami.
Paul Krugman nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu |