Učitelia u nás slávia dva sviatky. Prvý, pripadajúci na deň narodenia Jana Amosa Komenského (28. marca 1592), oslavujeme teraz a druhý, Medzinárodný deň učiteľov, vyhlásený UNESCO pri príležitosti výročia podpísania Charty učiteľa (5. októbra 1966), na jeseň. To má málokto.
Otázkou však je, či učitelia u nás majú aj skutočné spoločenské postavenie a požívajú úctu k svojej práci. Ich postavenie sa takmer pravidelne hodnotí výškou ich príjmov. Ten je daný ekonomickou silou štátu a v porovnaní s ostatnými zložkami spoločnosti, ako sú napríklad lekári, sú porovnateľné. Priemerný zárobok pedagógov po prvýkrát v histórii prekonal priemerný plat národného hospodárstva. Zavedením kariérových pozícií a kreditových príplatkov je dokonca možné postupne si zvyšovať plat individuálne, a to až takmer o jednu tretinu.
Aj keď mzdové ocenenie je veľmi dôležité, nie je možné prácu učiteľov degradovať len na tento faktor. Práve naopak. Práca učiteľov musí byť spoločensky ocenená. Čo v súčasnosti nie je. Pritom pedagógovia majú obrovskú zodpovednosť. Starajú sa snáď o to najcennejšie čo máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. Ak si uvedomíme, akému prostrediu bulváru, gýču, násilnosti a nevraživosti je naša mladá generácia vystavená, tak úloha školy je o to dôležitejšia. Práve v škole sa musíme vrátiť ku skutočným hodnotám, akými sú vzdelanie a morálka. Vzdelávanie a výchovu však nemôžeme nechať len na učiteľov. Neustále je podceňovaná účasť rodičov a zriaďovateľov škôl na pedagogickom procese. Naopak, učitelia sú vystavovaní obrovskému tlaku zo strany rodičov, ktorý býva často neobjektívny, dokonca až agresívny. No množia sa prípady agresie aj zo strany žiakov. Práca učiteľa sa tak dokonca stáva rizikovou.
Na zlepšenie situácie štát pripravil a zaviedol niekoľko systémových zmien. Pedagógovia v nich hrajú prioritnú úlohu. Už obsahovou reformou (školský zákon) dostali učitelia nezvyčajne veľký priestor na uskutočňovanie vlastných predstáv o obsahu či metódach vzdelávania. Takmer 30-percentný priestor nemá obdobu ani v zahraničí. Je to určitým spôsobom risk, ale vychádzajúc z tradície a stále vysokej úrovne vzdelávania si to môžeme dovoliť.
Výchova a vzdelávanie však musia rešpektovať rozvoj a požiadavky doby. Aj ostatné výsledky medzinárodného testovania PISA nám ukazujú, že naši žiaci majú nadštandardné výsledky v rozsahu vedomostí a priemerné v ponímaní obsahu a vo vlastnej prezentácii či tvorivosti. Taktiež nám nesmie ujsť rozvoj informačných a komunikačných zručností a znalosť cudzích jazykov. Preto je absolútnou nevyhnutnosťou nepretržité vzdelávanie sa učiteľov. Dokonca už Jan Amos Komenský povedal: "Naši učitelia nemôžu byť podobní stĺpom pri cestách, ktoré iba ukazujú, kam ísť, ale sami stoja.“
V oblasti vzdelávania učiteľov vytvára štát podmienky novým zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ten umožňuje ich profesijný rozvoj a kariérový rast , ale dbá aj o ich zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie, regeneráciu či prevenciu pred nárastom agresie a násilia. Zákon však podporuje najmä individuálny prístup a vlastnú zodpovednosť pedagógov za svoj profesijný rast. Je skôr o možnostiach a motivácii, ako o povinnostiach. Je preto na učiteľoch, aby tie možnosti, ktoré v súčasnosti sú, využívali a uplatňovali pri vzdelávaní našej mladej generácie. A za to im vyjadrujeme úctu a poďakovanie.