Ak sa nič nezmení, bude zrejme najslabším článkom novej Dzurindovej vlády ministerstvo poľnohospodárstva. Poľnohospodárska loby je dobre zorganizovaná a zomknutá už roky okolo dvoch strán HZDS -- ĽS a SDĽ a dvoch lídrov Petra Baca a Pavla Koncoša. Netreba pochybovať o tom, že obaja využijú svoje bohaté ministerské skúsenosti s bezvýhradnou podporou poľnohospodárskej komory na výrobu účinnej opozičnej munície proti novému ministrovi. Nominant SMK na ministra Zsolt Simon nemá na rozdiel od nich žiadne skúsenosti z oblasti štátnej správy. To, že SMK nemala vytvorenú tieňovú vládu a v nej tieňového ministra pôdohospodárstva, možno pripísať na vrub trom faktorom -- pripravovala sa na štyri roky v opozícii a vysoký zisk hlasov vo voľbách ju prekvapil rovnako ako možnosť obsadiť toto kreslo v koaličnej vláde. Pôvodný predpoklad, že SMK, vzhľadom na svoje prirodzené poľnohospodárske zázemie, nebude mať problém rýchlo nájsť kvalitného nominanta na ministra pôdohospodárstva, sa ukázal ako mylný. Tí skutočne kvalitní ponuku odmietli -- podľa informácií z prostredia SMK najmä preto, že funkcia by im priniesla znížený ekonomický a sociálny komfort. Možnosť získania dôležitých kontaktov zrejme túto stratu dostatočne nevyvážila.
Ešte problematickejší ako Zsolt Simon je nominant SDKÚ na štátneho tajomníka tohto rezortu Ján Golian. Drevospracujúci priemysel má podľa informácie Róberta Nemcsicsa prejsť z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo hospodárstva. To, že Ján Golian podnikal v drevospracujúcom priemysle, teda problém nebude, problémom asi bude, že podnikal totálne neúspešne. To nedáva veľkú nádej, že sa na ministerstve prerodí v rozvážneho a rozhľadeného manažéra.
V oboch prípadoch, a nielen v nich, ide výber najvyšších predstaviteľov vládnej exekutívy aj na vrub prehnanej snahy koalície urobiť svetový rekord v rýchlosti zostavenia vlády. Isteže, summit NATO aj finálne rokovania s Európskou komisiou boli imperatívom tohto zámeru, ale pár dní navyše na to, aby si stranícki lídri lepšie overili minulosť a schopnosti svojich nominantov, by pomohli minimalizácii budúcich problémov. Tri koaličné strany majú predsa bohaté skúsenosti s ochromením práce vlády a ministerstiev v dôsledku personálnych výmen, ku ktorým ich dotlačila verejná mienka. Keď sa naplno prejavia (ne)schopnosti predstaviteľov ministerstva, málokto ocení rýchlosť zostavenia vlády. Poľnohospodárska kapitola je v negociačných rokovaniach s Európskou komisiou stále otvorená a rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie budú veľmi ťažké. Vo vedení ministerstva by teda mal byť aspoň jeden človek, ktorý má túto problematiku v malíčku. U oboch pánov o tom možno, vzhľadom na ich predchádzajúcu prax, úspešne pochybovať.
Mikuláš Dzurinda a Béla Bugár by mali zísť z kratšej cesty a prehodnotiť obsadenie kresiel na tomto ministerstve, kým je čas.
StoryEditor