V období hospodárskej expanzie sa úroveň národnej ekonomiky posudzuje predovšetkým podľa percentuálneho nárastu HDP a miery inflácie k predchádzajúcemu sledovanému obdobiu. V období depresie nás okrem mínusových hodnôt HDP čoraz viac zaujímajú narastajúce deficity verejných financií a štátneho dlhu.
Samotný výpočet základného makroekonomického ukazovateľa môžeme uskutočniť viacerými metódami, z ktorých z hľadiska porovnávania dôchodkov všetkých účastníkov trhu a ich výdavkov vieme zistiť podiel domácností, podnikov, štátu a zahraničia na jeho tvorbe.
Pokiaľ ide o infláciu, ktorá v podstate neznamená nič iné, len pokles kúpnej sily peňazí, sa môžeme dopracovať harmonizovanou indexáciou cien v spotrebnom koši, čo umožňuje porovnávať rast cien v členských krajinách EÚ, ale aj národnou indexáciou, ktorá rešpektuje cenový vývoj doma a napokon aj cez deflátor HDP, ktorým sa porovnáva nominálny a reálny produkt ako súhrnný cenový index.
Deficitné hospodárenie štátu, ktorého dlhové bremeno znáša verejnosť, má podobu štátneho dlhu, čo je akumulovaná suma každoročného deficitu verejných financií. Medzi vývojom HDP a deficitným hospodárením štátu je kauzálna súvislosť, na ktorú musí každá vláda reagovať zabudovanými stabilizátormi a zámernými diskrétnymi opatreniami, čo sú v podstate zmeny daňových sadzieb a odvodových povinností či opatrenia v štruktúre vládnych výdavkov. S tým súvisí aj uplatnenie multiplikátora vládnych výdavkov a daňového multiplikátora, ktorými sa podporuje rast hrubého domáceho produktu.
Slovenská ekonomika sa za posledných pár rokov stihla oboznámiť s oboma vrcholmi hospodárskeho cyklu. Najvyšší rast sme dosahovali v období vstupu slovenskej koruny do systému výmenných kurzov, na konci ktorého sme splnili konvergentné kritériá zavedenia eura do hotovostného a bezhotovostného platobného styku. Včas sa uskutočnili transformačné zmeny a uplatnením reštriktívnej fiškálnej politiky vlády a expanzívnej menovej politiky centrálnej banky sme dosiahli viac ako 10-percentný rast HDP, čo nám pohodlne umožnilo splniť oba pomerové deficitné ukazovatele a pri plávajúcom kurze slovenskej koruny sme sa napokon dostali pod inflačnú hranicu nominálneho konvergentného plnenia.
Slovenská koruna sa zhodnotila takmer o 20 percent, čoho dôsledkom bola aj dvojnásobná revalvácia stredovej hodnoty koruny oproti euru, a tak sme k 1. 1. 2009 vydelili silným konverzným kurzom všetko, čo bolo dovtedy denominované v slovenských korunách.
Euroúradníci síce diskutovali o udržateľnosti predovšetkým inflácie, voči ktorej sme prijali Pakt stability, ktorým sme po roku 2010 predpokladali vyrovnaný štátny rozpočet. Čo všetko sme museli "strpieť", pri splnení predovšetkým inflácie, ktorá nemohla byť vyššia ako 1,5 percenta priemeru troch krajín eurozóny s najnižšou hodnotou, pri takom vysokom raste HDP, môžeme len špekulovať.
V každom prípade sa viac ako dvojnásobná masa peňazí na obsluhu potrieb HDP výrazným spôsobom podpísala na raste cien niektorých potravín, predovšetkým však cien nehnuteľností, čo dnes vyvoláva na slovenskom realitnom trhu cenové turbulencie. Treba objektívne povedať, že doteraz platné číselné parametre konvergentných kritérií boli pasované na ekonomické hodnoty "starých" členských krajín únie, kde pri nižšom raste HDP neboli problémy s inflačným plnením.
Už v prvom roku fungovania eura sme začali pociťovať negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy, a tak sa náš medailový makroekonomický ukazovateľ dostal do mínusových hodnôt, z inflácie sa môže stať deflácia a podľa všetkého sa nám nepodarí dostať narastajúci rozpočtový deficit do roku 2012 na hodnoty, s ktorými sme vstupovali do eurozóny.
Tohtoročné priebežné výsledky nám hovoria o dvojnásobnom náraste deficitu štátneho rozpočtu, čím sa v podstate stáva zdrapom papiera. Dôvody sú známe, a tak nás dnes skôr zaujíma, či prepad hospodárstva už dosiahol dno. Podľa ekonomických analytikov sa počnúc druhým štvrťrokom začína aj u nás hospodárska situácia zlepšovať, čoho dôkazom je 2,2-percentný rast ekonomiky v porovnaní s prvým štvrťrokom. Na zlepšenie či pozastavenie mínusových hodnôt HDP sa na celom svete nalievali do systému miliardy peňazí neznámeho pôvodu, vlády prijímali neštandardné opatrenia, akými sú daňové úľavy, šrotovné, bonifikácie úverov a pod., čo tiež nemôže fungovať donekonečna, a tak sa právom pýtame, akým spôsobom sa chceme vyrovnať s narastajúcou zadlženosťou aj slovenskej ekonomiky.
Slovenská vláda sa bude musieť ešte v tomto roku rozhodnúť, s akými automatickými stabilizátormi a diskrétnymi opatreniami nás prekvapí pri vstupe do volebného roku, čo môže spôsobiť očakávanú opatrnosť. Pokiaľ to myslí vážne so znižovaním deficitu verejných financií, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť 5,5 percenta HDP, v roku 2011 pokles na 4,2 percenta a v roku 2012 sa má dostať na hranicu 3 percent k HDP, musí už dnes rozhodnúť o konkrétnych opatreniach na príjmovej a výdavkovej stránke. Otvorene sa hovorí o daňovej progresii v sadzbách daní z príjmov, či nových druhov daní v spotrebe a spomínajú sa aj rovnaké vymeriavacie základy pre dane a odvody. V oblasti znižovania nákladov na spravovanie vecí verejných sa síce hovorí o škrtoch, ale z pohľadu občanov by sme očakávali aj zmeny vo volebnom zákone tak, aby sa nemuseli zostavovať koaličné vlády s viac ako dvomi politickými stranami. Potom by sme mohli hovoriť o poklese počtu ministerstiev a rôznych štátnych inštitúcií, možno by sa znížili rôzne korupčné podozrenia, čo, ako ukazujú opakované odvolávania na tých istých ministerských postoch, je viac ako žiaduce, ale na druhej strane, dnes asi utopistické.
Róbert Hölcz, ekonóm