Na Slovensku máme dva podsystémy vysokoškolského vzdelávania - verejné vysoké školy a súkromné. Tento problém je všade na svete. Je to preto, lebo existujú dva rôzne prístupy k vzdelávaniu. Na jednej strane je vzdelávanie akousi misiou. Ľudia, ktorí sú vzdelaní, odovzdávajú poznatky ľuďom. Štát si týmto spôsobom rieši aj vlastné problémy a reguluje skladbu poskytovaného vzdelania podľa vlastného uváženia. Často sa rozumne zdôvodnené zámery štátu rozchádzajú so záujmami ľudí. Keď mladý človek hľadá, čo chce v živote robiť, nezaujímajú ho záujmy štátu. Chce získať vzdelanie, ktoré zodpovedá jeho talentu.
Podľa druhého prístupu je vzdelanie sférou služieb. Ľudia majú potrebu vzdelávať sa a my im to umožňujeme. Pravda je niekde v strede. Pre štát je logické, aby poskytoval v tejto oblasti slobodu pre súkromné iniciatívy. Tým sa v spoločnosti odstraňuje napätie, ktoré vzniká vtedy, keď mladí ľudia nemôžu získať na verejných vysokých školách to vzdelanie, ktoré by chceli. Sú niektoré obavy štátu zo súkromného kapitálu v tejto oblasti odôvodnené? Pripomienky sa týkajú kvality výučby, neexistencie kontroly. Tieto "problémy" však v skutočnosti za štát rieši trh. Tam, kde niet kvality, ľudia nepôjdu. Ak je známe, že absolventi určitej školy nemôžu s jej diplomom získať prácu, nikto nebude mať snahu ho získať. Trhový mechanizmus tieto otázky celkom dobre rieši. Hoci sa štát snaží kontrolovať takmer všetko, čo sa len dá, v tomto sektore nie je nevyhnutná taká tvrdá kontrola, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Na vysokoškolské vzdelanie sa treba pozerať aj z hľadiska ekonomiky. Vzdelanie je ekonomický statok, ktorý má úžitok z hľadiska spotrebiteľov a z hľadiska poskytovateľov si vyžaduje náklady. Tak ako každý iný statok sa ponúka v ekonomickom systéme a je po ňom dopyt.
Najdôležitejšou ekonomickou zvláštnosťou vysokoškolského vzdelania ako ekonomickej kategórie je to, že má veľké kladné vonkajšie efekty z hľadiska rozvoja ekonomického systému. Vysoká úroveň ľudského kapitálu v ekonomike, ktorá je spojená s dobre rozvinutým systémom vysokoškolského vzdelávania v krajine, zvyčajne vysoko koreluje s vysokou úrovňou ekonomického rastu, celkovou úrovňou ekonomického a sociálneho rastu. Arthur Maddison, autor výskumu Dynamické sily kapitalistického rozvoja, zistil, že čím je medzi obyvateľstvom vyšší podiel vzdelaných ľudí, tým sú vyššie tempá ekonomického rastu.
Vzdelanie ovplyvňuje zamestnanosť a príjmy obyvateľov. Štatistické ukazovatele hovoria, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú vyššie príjmy. Získanie vzdelania a investovanie peňazí do tohto ekonomického statku znamená bezpečnú ochranu pred nízkymi príjmami. Ak sa pozrieme na vzdelanie z hľadiska investovania, môžeme povedať, že neinvestovanie do vzdelania jedincovi prináša straty. Ak niekto investuje do vzdelania, prináša mu to v budúcnosti stabilné dividendy. Medzi finančným trhom a vzdelaním je jeden podstatný rozdiel. Ak investujete do určitých cenných papierov, môže sa stať, že firma, ktorá vydala tieto cenné papiere, skrachuje a prídete o všetko. Ak investujete do vzdelania, vaše poznatky, ktoré prinášajú výnosy, nikdy neskrachujú.
Vasilij Lipickij
Autor je zakladateľ Bratislavskej vysokej školy práva