Eurobanka zvýši úroky. Čaká nás ďalšie kolo krízy?

Trhy sú zatiaľ pokojné. Vyššie úrokové sadzby však môžu začať už čoskoro opäť komplikovať situáciu niektorým vládam, ktoré sa budú musieť vyrovnať s vyššími nákladmi na dlhovú službu.

Deň, kedy začnú centrálne banky so zvyšovaním úrokových sadzieb, sa začína rýchle približovať. To naznačil veľmi jasne na včerajšom zasadaní Európskej centrálnej banky jej prezident Jean-Claude Trichet, ktorý varoval pred posilňujúcimi inflačnými tlakmi, ktoré podľa jeho slov banka sleduje s „vysokou ostražitosťou“. Táto nevinná fráza (anglicky strong vigilance) pritom bola prezidentom ECB v rokoch 2006 a 2007 využívaná takmer exkluzívne ako indikácia toho, že už na ďalšom zasadaní banka pristúpi k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Naposledy z úst Jean-Claude Tricheta zaznela v polovici roka 2008, kedy banka neslávne zvýšila úrokové sadzby na 4,25 %, aby ich v nadchádzajúcich mesiacoch začala pod tlakom finančnej krízy prudko znižovať až na súčasné 1 %, kde sa drží od mája 2009.

Zmena kurzu k prísnejšej menovej politike je výsledkom obáv zo silnejúcich inflačných tlakov, ktoré začínajú byť v eurozóne viditeľné. Februárová inflácia (merané CPI) vystúpila na 2,3% a je teraz o viac ako tri desatiny percenta nad oficiálnym cieľom ECB. Riziká jej ďalšieho rastu sú pritom veľmi akútne. To naznačujú aj nedávne výsledky indexu cien  výrobcov (PPI), ktorý mapuje rast cien výrobkov, medzi ktoré sa radia aj polotovary a materiály, ktoré sú využívané k ďalšej výrobe. Ten rástol v januári medzimesačne o skokových 1,5% a medziročne potom dokonca o 6,1%. Jeho ďalší rast do budúcnosti je pritom viac ako pravdepodobný, keď len vo februári vzrástla cena ropy o viac ako 10%.

Vyššie úrokové sadzby by však pre členské krajiny eurozóny mohli predstavovať značné riziko. Napríklad euro v reakcii na komentár prezidenta ECB spevnilo na svoje štvormesačné maximum a len od začiatku roka voči doláru posilnilo o viac než 8 %. Bola to pritom práve slabá európska mena, ktorá v minulosti výrazne pomáhala krajinám ako je Nemecko naštartovať robustný hospodársky rast.

Druhým a možno ešte závažnejším problémom je ale dopad vyšších úrokových sadzieb na požadované výnosy z dlhopisov členských krajín eurozóny.

Po komentári šéfa ECB vystúpili výnosy z dvojročných nemeckých dlhopisov o takmer štvrť percenta až na 1,75 %, kde sa naposledy pohybovali začiatkom roka 2009. Podobného rastu sa dočkali i výnosy dlhopisov ostatných krajín, ako je Francúzsko, Taliansko, alebo Španielsko. Pod tlakom sa ocitli tiež výnosy dlhopisov s dlhodobejšou splatnosťou. Napríklad výnosy desaťročných portugalských dlhopisov po zasadaní ECB vzrástli na 7,4 % a sú len dve desatiny percentuálneho bodu pod úrovňou historického maxima. Už v apríli si pritom Portugalsko bude musieť prísť na trhy pre 4,5 miliardy eur, čo ďalej zvyšuje pravdepodobnosť, že radšej dobrovoľne požiada o pomoc z Európskeho záchranného fondu, odkiaľ by tieto finančné prostriedky mohlo obdržať s nižšou úrokovou sadzbou. Do zložitej situácie by mohla prísnejšia menová politika vmanévrovať i Španielsko, ktoré si teraz musí požičiavať na desať rokov za 5,4 %. To je v ostrom kontraste so situáciou Nemecka, ktorému sú investori ochotní požičať na desať rokov len za 3,3 %.

Rast svetových akcií a všeobecný optimizmus, ktorý zatiaľ vládne na finančných trhoch, tak môže o skutočnom stave svetovej ekonomiky a výhľade do budúcna podávať trochu zavádzajúce informácie. Vyššia inflácia, ako daň, ktorá je nákladom riešenia finančnej krízy, ktorú zvolili centrálne banky, sa totiž začína veľmi naliehavo hlásiť o slovo. Až snaha o jej riešenie môže naplno odhaliť, v akej obtiažnej situácii sa svetová ekonomika dosiaľ stále nachádza.