Fínska verejná správa hospodárila s prebytkovým rozpočtom od roku 1998. Krajina s približne rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko, s podielom vývozu na HDP 47% v roku 2008, s príjmami verejnej správy na úrovni takmer 54% HDP.
Prebytkové hospodárenie v období 1998-2008 dosiahlo priemer 3,7%, rekordnú hodnotu 6,9% dosiahlo Fínsko v roku 2000 a ešte v roku 2007 bol prebytok 5,2%. V tom istom období prudko klesal dlh, v roku 2008 sa zastavil na úrovni 34,1%.
Zdroj: Eurostat, graf INESS
Zaujímavý je ale vývoj dlhu v absolútnych číslach. Ak je rozpočet verejnej správy prebytkový, a prebytok je použitý na znižovanie štátneho dlhu, mal by klesať nie len v % HDP, ale aj v absolútnych číslach. Fínsky dlh však v danom období neklesol, naopak vzrástol, ako ukazuje nasledujúci graf. Minimálne posledné 4 roky však dlh klesal aj v absolútnych hodnotách. Mimochodom, úrokové náklady klesli za 10 rokov o 50%.
V súvislosti s prebytkovým rozpočtom tiež vzniká zaujímavá otázka. Ak štát dlhodobo generuje prebytkový rozpočet, aká je správna voľba – použiť prebytky na znižovanie dlhu, alebo znížiť príjmy verejnej správy? Fínska odpoveď je v grafe:
Zdroj: Eurostat, graf INESS
V absolútnych číslach fínsky štát svoje príjmy takmer zdvojnásobil. Došlo k tomu preto,
že ich podiel na HDP, ktorý rástol priemerne o 4,8%, bol relatívne stabilný a za 10 rokov klesol len o 0,5% HDP na aj tak vysokých 53,5%. Výsledkom teda je, že prebytkové rozpočty vo Fínsku nedokázali znížiť dlh pripadajúci na občana (skrátila sa akurát doba, za ktorú priemerný Fín splatí „svoju“ časť dlhu). Dlhodobé prebytkové rozpočty tiež nemajú vplyv na postavenie štátu v ekonomike.
Kríza však neobišla ani Fínsko, kde by HDP mal klesnúť o 6% za minulý rok. Hoci deficit za rok 2009 nevyzerá tak hrozivo v porovnaní s EÚ, Ministerstvo financií ho odhaduje na -2,7%. V roku 2010 dokonca na - 4,5%. Maastrichtské kritéria teda nedodrží ani usilovný, v prebytkoch hospodáriaci člen únie. Príbeh klesajúceho dlhu sa tak podobne ako na Slovensku skončí prudkým rastom na úroveň 48,2% - to jest úroveň z roku 1998. Fínsko za dva roky padne tam, odkiaľ sa dostávalo 10 rokov. O čom to vypovedá?
O tom, že viac ako prebytky rozpočtov je dôležitá štruktúra výdavkov. Neschopnosť flexibilne upravovať výdavky, ktoré spočívajú predovšetkým na vysokom objeme sociálnych dávok a rozsiahlom štátnom aparáte, znaky typické pre „sociálny“ štát, sú rozhodujúcim faktorom pri negatívnej fáze hospodárskeho cyklu.
Aj preto má stanovovanie fiškálnych pravidiel (nielen maximálna hranica dlhu, ale aj nutnosť prebytkového rozpočtu) obmedzenú účinnosť. Ak sa ekonomika vezie na všeobecnej bubline hospodárskeho rastu, čo bol prípad uplynulých 10 rokov, tak tieto pravidlá dodržiava pri troche dobrej vôle bez problémov. Akonáhle sa však „dobrá“ nálada stratí, rozsiahly štát padne na tvrdú zem. Jediným východiskom, ako predchádzať zadlžovaniu občanov štátnym dlhom je minimalizovať náklady verejnej správy, rozpočtu nezaťažovať dávkami, ktoré nie je možné financovať z vlastných zdrojov v prípade poklesu HDP, a prebytky buď používať na znižovanie dlhu alebo z nich tvoriť rezervu na zlé časy.
Radovan Ďurana Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií |