Nový zákon o obchodných reťazcoch čaká už po druhýkrát na podpis prezidenta. Tentoraz však ide o hrubé torzo pôvodného znenia, toľko diskutovaného pred jedným, dvoma rokmi. Poslanec Fico, ktorý ho predložil, a poslanec Malchárek, ktorý ho viac či menej kozmeticky upravil, si určite získali na svoju stranu poľnohospodárov a potravinárov. Ak však odhliadneme od oprávneného zákazu zdierania výrobcov cez zalistovacie alebo iné poplatky, dostaneme sa pred dilemu. Otázne totiž je, či to, čo z pôvodne provýrobného zákona zostalo, skutočne pomôže výrobcom potravín lepšie predať ich výrobky, alebo im skôr dopomôže vykopať si vlastný hrob.
Reč je o zákaze zneužívania obchodnej sily reťazcov tak, že budú nútiť svojich dodávateľov, aby im predali tovar pod nižšiu cenu ako je výrobná po pripočítaní nákladov na dopravu. Z pôvodného návrhu zákona však časom vypadla povinnosť odberu určitého podielu domácich výrobkov. Výsledkom je teda mačkopes. Ťažko čakať, že obchodníka bez ohľadu na zákon bude zaujímať podrobná kalkulácia. Aby predal a čo najviac zarobil, berie to, čo je lacnejšie. Tí výrobcovia, ktorí sa nechajú učičíkať, pretože momentálne nemajú na trhu konkurenciu a nič ich nebude tlačiť k znižovaniu výrobných nákladov a k lepšej logistike, tvrdo narazia po vstupe Slovenska do Európskej únie. Potom sa vždy nájde niekto, kto do obchodu dodá tovar výhodnejšie.
Predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory si necháva čas na to, aby prijatie zákona hodnotil. Má pravdu, veď raz sa už radovali zbytočne. Jeden zákon však všetko nezachráni. Výrobcovia tak či onak napokon zostanú odkázaní len na seba. Obchod je odnepamäti o jednom: lacno nakúpiť, čo najdrahšie predať. A v tom im nikto nepomôže.
StoryEditor