Európa vykročila priamo k centrálnemu riadeniu

Hoci ide o trochu extrémny názor, európski politici urobili v utorok prvý krok k variantu spojenej Európy. Ministri financií členských krajín sa totiž zhodli na tom, že je potrebné na rozpočty jednotlivých členských krajín dozerať z Bruselu.

Brusel síce nebude štátom nič prikazovať, aj tak však ide aspoň o náznak zavedenia spoločnej rozpočtovej politiky Európskej únie. Viacero ekonómov totiž vidí príčiny súčasnej dlhovej krízy v tom, že kým menová politika v únii funguje, teda presnejšie v krajinách platiacich eurom, rozpočtovú politiku si určuje každý štát nezávisle.

"Zhodli sme sa na nejakých základných pravidlách. Jednotliví ministri financií prinesú do Bruselu hrubé zámery rozpočtu a predpoklady pre hospodársky rast alebo infláciu. Brusel potom vydá nejaké odporúčanie, či je takýto zámer reálny, alebo nie. O konečnej podobe rozpočtu však rozhodnú národné parlamenty," oznámil HN český minister financií Eduard Janota.

Detaily celého plánu sa však podľa neho ešte dolaďujú. Ďalšia diskusia bude prebiehať budúci týždeň na summite EÚ v Bruseli. A nebude jednoduchá.

Napríklad Briti vyhlásili, že rozhodne nemajú v úmysle posielať rozpočet do Bruselu skôr, než ho schváli parlament. Už teraz je však jasné, že európske krajiny vrátane Česka a Slovenska budú čakať oveľa prísnejšie pravidlá pre rozpočty, a najmä výšku deficitov.

Eurostat preskúma klamára

Podľa agentúry Bloomberg sa ministri financií zhodli, že zavedú pokuty aj pre štáty, ktorých deficit síce ešte neprekročil "maastrichtské" tri percentá HDP, ale neodvratne k tejto hranici smeruje. V súčasnosti sa majú pokuty platiť až po prekročení troch percent.

Pravidlo navyše nebolo rešpektované a žiadna krajina EÚ zatiaľ nikdy podobnú pokutu nedostala. "Doteraz sa pokuta mala platiť, keď idete na červenú, teda s deficitom cez tri percentá HDP. Teraz môžete mať problémy aj pri jazde na oranžovú," povedal európsky prezident Herman Van Rompuy, ktorý má zavedenie nových pravidiel na starosti.

Zjednodušene: Brusel bude sledovať, ako sa dlh v jednotlivých krajinách vyvíja, a keď sa mu to nebude páčiť, zasiahne. Najskôr bude žiadať vysvetlenie a nápravu, potom môže prikročiť aj k pokutám. Odstránenie hlasovacích práv v EÚ, o ktorom sa tiež špekulovalo ako o možnej sankcii, neprichádza do úvahy. Museli by sa totiž kvôli tomu meniť zmluvy o EÚ.

Pokuty naopak umožňuje ukladať aj súčasná legislatíva. Aby plán fungoval, je však bezpodmienečne nutné, aby boli v prípade porušenia pravidiel sankcie skutočne uvalené. Druhá vec je, ako zabrániť tomu, aby podobne ako Grécko štáty čísla o vývoji ekonomiky a dlhu jednoducho nefalšovali.

Preto by sa mali rozšíriť právomoci Eurostatu, ktorý by mal právo "podozrivé" krajiny navštíviť a poriadne preveriť. Všetky tieto opatrenia majú jediný cieľ. Zabrániť opakovaniu súčasnej situácie, keď sa niektoré európske krajiny, predovšetkým v južnej Európe, zápasia s masívnymi dlhy a ohrozujú tak celú existenciu eura a európsku ekonomiku.

Aby si vytvorili rezervu v prípade problémov bánk, chcú podľa denníka The Financial Times, ministri financií únie uvaliť osobitnú daň na všetky finančné transakcie. Tento plán sa Nemci snažili presadiť v celosvetovom meradle na zasadnutí najväčších ekonomík krajín G20. Skupina to však odmietla.

"Budeme sa snažiť dosiahnuť dohodu celosvetovo. Ak sa nám to nepodarí, mala by to Európa urobiť sama," povedal námestník nemeckého ministra financií Jörg Asmussen.

Pomoc aj mimo eurozóny

Ako ďalší krok sa ministri financií dohodli aj na tom, ako pomôcť európskym krajinám neschopným splácať dlhy. Z celkového záchranného balíka 750 miliárd eur, ktorý je pre prípad ťažkostí niektorej európskej krajiny vyčlenený, sa krajiny eurozóny zaručia za 440 miliárd eur (zvyšok záruk poskytne MMF a Európska komisia). Pôžičky problémovým krajinám bude mať na starosti novovytvorená spoločnosť.

Tá v prípade, že nejaká krajina bude potrebovať pomoc, vydá dlhopisy a požičia jej peniaze získané ich predajom. Až v prípade, že problémová krajina pôžičku nesplatí, zalepia túto dieru jednotlivé krajiny eurozóny. Tie tiež budú musieť dohromady zložiť 120 percent hodnoty emitovaných dlhopisov. Dôvodom je, aby novo vydané dlhopisy získali najvyšší rating AAA. O tom, v akom pomere jednotlivé štáty prípadne prispejú, rozhodnú ich podiely na základnom imaní Európskej centrálnej banky. Peniaze však krajina dostane až v prípade, že sa zaviaže k úsporným programom, tak ako to urobilo Grécko.

Záchranná pôžička bude podľa Janotu dostupná aj v krajinách, ktoré euro nemajú, napríklad v Česku. "Je veľký omyl, že pomoc by mohli získavať iba krajiny platiace eurom," povedal Janota českým HN. Plán sa teda bude týkať celej únie. Európa však dúfa, že záchranný program nebude musieť nikdy využiť a nová inštitúcia tak žiadne dlhopisy nebude musieť vydávať.

Trhom by totiž mala k upokojeniu stačiť samotná existencia tejto inštitúcie. Ale aj tu existujú spory. Nemcom sa napríklad nepáči, že nová firma bude vydávať bezpečné dlhopisy, čo môže odlákať investorov od ich vlastných bondov.

Ako chce Európa šetriť

ČESKO

Šetriť chce ešte Fischerova vláda. Pre tento rok má schválený deficit 163 miliárd. Kvôli nižším príjmom z daní a sociálneho poistenia však rezort financií už teraz bojuje s problémom tento schodok udržať.

Nový minister preto bude musieť v budúcom roku ušetriť ďalších 60 miliárd, inak Česko nedodrží svoj sľub Európskej únii, čo sa môže odraziť na znížení ratingu a nákladnejších splátok štátneho dlhu.

NEMECKO

• Plán znížiť deficit z tohtoročných 5,5% na 3% do roku 2013.
• Vláda chce ušetriť okolo 26,6 miliardy eur.
• Chce znižovať počet zamestnancov vo verejnom sektore, do roku 2014 zruší 10 tisíc miest.
• Obmedziť rodičovské príspevky.
• Daň zo zisku prevádzkovateľov jadrových elektrární v rozsahu 2,3 miliardy eur ročne.
• Príjmy posilní aj "ekologická daň" z vnútroštátnych letov.

ŠPANIELSKO

• Plán znížiť deficit z vlaňajších 11,2% na 9,3% tento rok a na 6% v budúcom roku.
• Úspora 15 miliárd eur vo verejnom sektore.
• Znižovanie platov vo verejnom sektore o päť percent tento rok, ich zmrazenie v budúcom roku.
• Platy ministrov sa znížia o 15 percent.
• Budú sa reštrukturalizovať banky.
• Reformy pracovného trhu majú uľahčiť prepúšťanie aj najímanie zamestnancov.

BRITÁNIA

• V uplynulom roku predstavoval britský deficit 156 miliárd eur, teda cez 11 percent HDP.
• Už po voľbách, ktoré prebehli 6. mája, oznámil šéf víťazných konzervatívcov okamžité tohtoročné škrty vo výške 6,2 miliardy eur.
• O prácu príde v rámci úspor až 50 tisíc ľudí v štátnom sektore.
• Škrty sa zamerajú na štátny sektor, detaily predstaví vláda v mimoriadnom rozpočte, ktorý oznámi 22. júna.
• Konkrétne škrty prídu na jeseň, po analýze všetkých ministerstiev.

FRANCÚZSKO

• Plánuje znížiť deficit na 6% HDP v roku 2011 a na 4,6% v roku 2012.
• Navrhuje užšiu finančnú reguláciu v eurozóne a stratégiu hospodárskeho rastu.
• Presný plán, ako znížiť deficit, zverejní prezident Nicolas Sarkozy začiatkom leta.
• Sarkozy navrhuje päťročné výhľadové plány na zníženie deficitov, ukotviť záväzok na zníženie deficitov v ústave.
• Mnohí francúzski politici hovoria, že k plánom na znižovanie deficitu je potrebné vypísať referendum.

MAĎARSKO

• Zmena daňového systému vrátane zavedenia jednotnej sadzby dane z príjmu 16 percent, daňové škrty pre najchudobnejších, odstránenie desiatich menších daní zaťažujúcich malé a stredné podniky, naopak zavedenie novej bankovej dane.
• Zákaz hypotekárnych úverov v zahraničných menách.
• Zmrazenie štátnych výdavkov vrátane stropov na mzdy štátnych zamestnancov a manažérov štátnych podnikov, revízia výdavkov štátneho rozpočtu a outsourcingu.

Koľko % HDP tvoril dlh štátov v roku 2009

ihned.cz