Pre investora investujúceho v eurách je situácia v Grécku vzhľadom na jej možné následky kľúčová a preto je nutné jej neustále venovať zvýšenú pozornosť.
S dvoma rýchlo blížiacimi sa míľnikmi (16. marec zasadanie Ecofinu, kde dôjde k oficiálnemu hodnoteniu zo strany EU k dodržiavaniu ozdravného balíčka a 20. apríl splatnosť emisie dlhopisov v objeme 8,2mld EUR) európski politici vystupňovali tlak na grécku vládu v snahe vyhnúť sa pomoci, ktorú Grékom na summite lídrov vo februári sľúbili.
Snažia sa tak spraviť všetko preto, aby Grécko prefinancovali priamo finančné trhy a nastavené princípy EMU by tak ostali neporušené. Grécka vláda tlaku predstaviteľov krajín EU vyhovela a v stredu prijala nový (od decembra 2009 už tretí!) balíček ozdravných opatrení v celkovej hodnote 4,8mld EUR, čo predstavuje 2% HDP.
V rámci balíčka dôjde k miernemu zvýšeniu priamych aj nepriamych daní ako aj zníženiu platov štátnych úradníkov. Tak politici, ako aj predstavitelia ECB či väčšina finančných komentátorov označila prijatý balíček za dostatočný a jednoznačný krok správnym smerom.
V uliciach Atén sa však okamžite objavili protestujúci voči týmto opatreniam. Treba povedať, že protestujúcich bol veľmi nízky počet (pár stovák) a premiér Papandreuo si zatiaľ podľa prieskumov verejnej mienky drží výraznú dôveru obyvateľstva.
O politickej citlivosti celej Gréckej „ságy" svedčia aj komentáre niektorých nemeckých politikov. Práve pomoc od Nemecka resp. Francúzka je hlavným scenárom v prípade defaultu. Predstaviteľ vládnucej strany CDU sa vyjadril, že namiesto pomoci od Nemecka by Gréci mali predať Akropolu či ostrovy, ktoré vlastnia.
Podľa viacerých poslancov Bundestagu je pomoc v situácii kedy nemeckí úradníci idú do dôchodku v 67 rokoch a Grécki v 53 neprípustná. Nemecký minister financií financií kontroval vyhlásením, že Nemecko nedá Grékom ani cent. Politici zároveň stupňujú tlak aj na „špekulantov na finančných trhoch".
Francúzka ministerka financií navrhla obmedziť obchodovanie so swapmi na kreditné riziko tzv. CDS. Práve využívanie nových finančných nástrojov ako sú CDS „špekulantmi" podľa viacerých európskych politikov výrazne prispelo k prehĺbeniu Gréckej krízy.
Toto tvrdenie má dve roviny. Prvú, kde treba priznať, že vďaka CDS má možnosť prakticky ktokoľvek špekulovať s obrovskou pákou (leverage) na krach Grécka a prispieť tak k tlaku trhu na vyššie úrokové sadzby žiadané od Grékov. Na strane druhej ako vidieť z Grafov 2-4 objemy obchodov s CDS naviazanými na vládny dlh Grécka nie sú alarmujúce.
Americké úrady zasa tento týždeň začali vyšetrovať možné konanie v zhode známych hedžových fondy ako sú SAC Capital, Paulson & Co. a Soros Fund Management pri ich nedávnych obchodoch na menových trhoch s eurom. Po prijatom balíčku a postavení sa EU za Grécko by však tlak trhu mal jednoznačne ustať.
Gréci tak dostali toľko potrebný čas, pričom kľúčom k budúcemu vývoju bude dodržiavanie prijatých opatrení a nezhoršenie
sa vnútornej politickej situácie v Grécku. Dôkazom pozitívnej reakcie trhu je aj včerajšia emisia 10 ročných dlhopisov v objeme 5mld EUR.
Dopyt po dlhopisoch bol tri krát vyšší ako emitovaný objem pričom úroková sadzba dosiahla výšku až 6,4%. Úroková sadzba je síce výrazne vyššia od úrovní z jesene minulého roku, zároveň je takmer o 1% nižšia ako boli februárové maximá na sekundárnom trhu.
Vo štvrtok sa konalo zasadanie Európskej centrálnej banky, ktorá podľa očakávaní ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené.
Zaujímavým bodom však bolo zverejnenie jej ekonomických predpovedí na rok 2010 a 2011. Centrálny odhad hospodárskeho rastu na rok 2010 ostal nezmenený na úrovni +0.8% avšak banka zvýšila o 0.3% centrálny odhad rastu pre rok 2011 na úroveň 1,5%. Zároveň zvýšila o 0,1% aj centrálnych odhad výšky inflácie pre rok 2011 na úroveň 1,5%.
Juraj Podracký analytik J&T Bank |