Ak sa však bavíme o „oživení" Burzy cenných papierov Bratislava, tak to vyznie prinajmenšom nedôveryhodne a to hneď z viacerých dôvodov.
V prvom rade si otvorene priznajme, že na Slovensku žiadna likvidná burza cenných papierov nikdy neexistovala. V porovnaní hoci len z okolitými štátmi bola likvidita na BBCP stále len zlomkom tej vo Varšave alebo v Prahe. Už vôbec nemá zmysel porovnávať našu burzu s prestížnymi svetovými burzami ako sú americký Nasdaq a NYSE. Takže, ak hovoríme o rekonštrukcii a obnove kapitálového trhu na Slovensku, môže to vyznieť trochu ako z iného sveta, ako keby sme hovorili o vzkriesení mŕtveho alebo skôr nenarodeného dieťaťa.
V druhom rade burza, ktorá bola založená na Slovensku, bola postavená na základoch z minulého storočia. Je preto zvláštne oživovať burzu na archeologických základoch „vykopaných" z druhej polovice 20. storočia a preniesť ju do súčasnosti. V 21. storočí sú burzy už plne automatizované vyspelými technológiami, ponúkajú vlastné produkty, možnosti obchodovania pred aj po otvorení burzových hodín a samozrejmosťou je, že ich obchodné platformy zabezpečujú elektronické zadávanie príkazov.
V treťom rade burza nie je len o elektronických systémoch a softvére, ale predovšetkým o ľuďoch. Prestížne svetové obchodné parkety dnes disponujú vysoko motivovanými a kvalifikovanými špecialistami, ktorí sú schopní zabezpečiť plynulú funkčnosť. A tých na Slovensku niet. Našou výhodou oproti okolitým burzám je, že začíname budovať na zelenej lúke. Ak chceme konkurovať vyspelému svetu, tak by sme namiesto budovania lokomotívy radšej mali radšej vyvinúť elektrické auto. Zastaraná a nekvalitná burza bude priťahovať len zastarané a nekvalitné tituly, pričom tie špičkové si radšej nájdu cestu a investorov aj na Nasqaqu, AMEXe alebo prinajmenšom na Varšavskej burze.
Pochybne znejú aj vyjadrenia šéfky slovenskej burzy. Jej argumentácia o spáse domáceho kapitálového trhu prostredníctvom emisie nových titulov vyznievajú pre zainteresovaných viac ako komicky. Je to takmer ako keby vedúci trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave očakával, že nárast kvality a objemu obchodov nastane iba vtedy, keď príde na trh Dolce&Gabana alebo Versace. Prídu, ale budú vyrobené v Číne. Kvalitné emisie prídu len na takú burzu, ktorá spĺňa základné kritéria dôveryhodnosti a prestíže. Kvalitný privátny ale aj štátny sektor si nájde cestu len na takú burzu, ktorá mu preukázateľne vie zabezpečiť získanie zdrojov, ale aj zvýšenie spoločenskej vážnosti.
V čom je celý problém? Problémom určite nie sú investori. Podľa dostupných zdrojov je dnes viac ako 20 000 ľudí z objemom zdrojov nad 200 000 eur určených pre investovanie. Problémom nie je ani nájsť kvalitné spoločnosti, ktoré by mohli debutovať na burze. Dokonca sa zo zaťatými zubami dá konštatovať, že problémom nie je ani štát, ktorý si splnil aspoň svoje základné ekonomické a legislatívno-regulačné povinnosti. Problémom na Slovensku je absencia funkčnej, technologicky a personálne zabezpečenej burzy. Rovnako ako to bolo v prípade rozvoja nákupných centier, kým na Slovensko neprišiel Polus, Aupark alebo Avion, tak sa len ťažko dalo hovoriť o kvalite nakupovania. Preto podsúvanie riešenia kapitálového trhu pod koberec filozofickej otázky vajca a sliepky je viac ako nepresné. Ani investori, ani kvalitné spoločnosti neprídu na archaickú burzu. Sliepkam a vajciam sa bude dariť najlepšie na kvalitnej biofarme alebo technologicky vyspelej liahni. Inak hrozí, že vajcia aj sliepky budú nekoordinovane roztrúsené po celom svete.
Ak naozaj chceme obnoviť náš kapitálový trh, tak je v prvom rade nutné disponovať dôveryhodnou, technologicky vyspelou a personálne špičkovo zabezpečenou burzou. Až potom ju radi navštívia aj investori a nové kvalitné emisie. Bohužiaľ, takáto vízia na nedávnom odbornom podujatí venovanom obnoveniu kapitálového trhu na Slovensku neodznela.
| Rastislav Vasilišin Virtuse Wealth Management |