Zomrel reformátor, ktorý zachránil Rusko

"Na vine je Gajdar"

Bol hlavným ideológom radikálnych ekonomických reforiem v Ruskej federácii začiatkom deväťdesiatych rokov (1991 – 1994) bol podpredsedom vlády a ministrom financií.

Jegor Gajdar sa dostal aj do moderného folklóru ruského obyvateľstva. V dôsledku hyper inflácie ľudia v Rusku došli  o úspory na vkladných knižkách. Hovoria o tom, že ich „objegorili, obgajdarili“, teda oklamali. O liberálnych politikoch ich protivníci zvyknú hovoriť ako „Gajdaročubajsoch“

Šoková terapia

Jegor Gajdar pôsobil ako riaditeľ Inštitútu tranzitívnej ekonomiky. Jeho kariéra sa začala už tým, že sa spolu s Borisom Jeľcinom zúčastnil takzvaných Belovežských rozhovorov.

V Bielovežskom pralese, ktorý je na území Bieloruska sa stretli predstavitelia Ruskej federácie, Ukrajiny a Bieloruska v novembri 1991 dohodli o zániku Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a vytvorení oveľa voľnejšieho zväzku Spoločenstva nezávislých štátov, ktorého členom boli spočiatku takmer všetky bývalé sovietske republiky.

Gajdar sa stal na verejnosti mimoriadne nepopulárnym kvôli reformám označovaným za "šokovú terapiu", ktoré znehodnotili úspory miliónov Rusov a dali hŕstke tzv. oligarchov šancu lacno získať veľké majetky.

Záchrana pred hladomorom a rozpadom?

Reformy však pomohli transformácii z plánovaného hospodárstva na kapitalizmus voľného trhu a podľa stúpencov položili základy desaťročnej ekonomickej konjunktúry.

"Bolo šťastím Ruska, že v jednom z najhorších momentov svojej histórie malo Jegora Gajdara. Začiatkom 90. rokov zachránil krajinu pred hladomorom, občianskou vojnou a rozpadom," napísal vo svojom blogu Čubajs, ktorý mal v Jeľcinovej vláde na starosti privatizáciu. "Stál pred voľbou medzi občianskou vojnou a bolestnými reformami," povedal bývalý vicepremiér Nemcov pre rádio Echo Moskvy.

Rusko v hyperinflácii

Gajdar bol kľúčovou verejnou autoritou, ktorá uskutočnila liberalizáciu ruskej ekonomiky a jej privatizáciu. Podobne ako v Československu, kde sa akcie podnikov rozdávali výmenou za kupóny, v Ruskej federácie bol privatizačným platobným nástrojom privatizačný šek v menovitej hodnote 10 000 rubľov.

Akcie sa predávali, teda vymieňali za šeky vo aukciách bez využitia elektronických nástrojov. Vďaka tomu, že Jegor Gajdar zaviedol voľnú tvorbu cien, v Ruskej federácii sa začali do života dostávať prvky trhovej ekonomiky. V čase, keď bol významný ruský ekonóm vo vláde, bola aj hyperinflácia, ktorá znehodnotila úspory ruského obyvateľstva.

Práve preto nie všetci obyvatelia pozitívne vnímali radikálne ekonomické reformy zavedené skupinou ekonómov, ktorú viedol práve Jegor Gajdar.

Pokus o prevrat

Pri pokuse o vojenský prevrat v Ruskej federácii v septembri 1993 Gajdar vystúpil v televízii a požiadal obyvateľov Moskvy o podporu.

Vyzval „Moskovčanov, všetkých Rusov, ktorým je drahá demokracia a sloboda,“, aby sa zišli pred budovou Moskovského sovietu. Obyvatelia skutočne prišli pred budovy a vytvorili oddiely, ktoré obsadili najdôležitejšie objekty a zažehnali puč.

Z hľadiska ekonomiky, obdobie, v ktorom pôsobil Jegor Gajdar, sa ničím neodlišovalo od čias prechodu plánom riadenej ekonomiky k trhovej ekonomike v iných krajinách strednej a východnej Európy.

Jegor Gajdar je autorom viac ako stovky publikácií o ekonomike. Medzi jeho základné práce patria „Ekonomické reformy a hierarchické štruktúry (1990), Štát a evolúcia (1996), Dni porážok a víťazstiev (1996), Anomálie ekonomického rastu (1998), Moc a vlastníctvo (2009)