Už pri vzniku sociálnych podnikov zasvietili skúsenejším kontrolky. Budú to firmy na kŕmenie regionálnych politikov a ich kamarátov. Na rozdiel od obdobia mečiarizmu, keď sa kŕmili a tunelovali pochybné pracovné projekty priamo cez úrady za štátne, teraz to malo byť nepriamo, cez akési liahne pracovných miest a Brusel. "Súdruhovia" sa však opäť akosi prerátali a vyzerá to tak, že kapustu zjeme spoločne.
Pokus podobne ako za Mečiara nevyšiel a vo vzduchu lietajú teraz milióny. Podniky peniaze minuli často na nezmysly, perspektívne pracovné miesta nevytvorili, nasekali dlhy a krachli. Pred dvanástimi rokmi ostali pohľadávky na krku domácich daňových poplatníkov, teraz to vyzerá rovnako, ak nie horšie. Okrem dlhov totiž nazhromaždili i celkom slušný majetok, s ktorým by sa dalo podnikať na svojom. A tí, ktorí ten majetok do sociálnych podnikov priviedli, sa s ním len ťažko lúčia. Ošetrovacia operácia, aby sa nedostal z neziskoviek k veriteľom a na voľný trh, sa potichu začala. Nefungujúce podniky po ukončení činnosti napred prešli do spánku, ich štatutári zmizli a rodní otcovia sa k nim prestali hlásiť. Bolo treba vyčkať, ako dopadnú voľby. Teraz, keď je výsledok jasný, začal pohyb, aby zmenili značky. Hrá sa o čas a nová vláda by na ne preto nemala zabudnúť. Mala by dozrieť na ich aktíva a došetriť do konca celý pohnutý proces ich vzniku a financovania. Ak došlo k pochybeniam, vymôcť majetok späť, a tým, čo prežili, dať šancu na ďalšie, ale už transparentné fungovanie.
Alexander Buzinkay