Študent prehral súd s univerzitou o školné. Nepáčilo sa mu, ako od neho škola pýtala peniaze - narýchlo, v chaose nových zákonov a bez poriadnej komunikácie. Súd dal za pravdu škole a konštatoval, že všetko bolo v súlade so zákonom. Napriek tomu je sympatické, že mal študent odvahu bojovať za svoju pravdu. Študenti sa neradi ťahajú so školou za prsty z obavy, že by nedoštudovali, a spor študenta a univerzity vždy pripomína boj Dávida s Goliášom. Výborným príkladom je vyberanie poplatkov od externistov, ktoré sa odohrávalo v uplynulých desiatich rokoch. Študenti platili, hoci vedeli, že za diaľkové štúdium sa nesmú vyberať peniaze. Počet externistov presiahol 80-tisíc. Koľko bolo sporov? Sotva desať. Je až neuveriteľné, ako sa študenti aj školy pokrivenému stavu prispôsobili. Vrcholom však je, že obchádzanie zákona prehliadli súdy. Sudcovia sa tvárili, že vidia celkom zreteľný rozdiel medzi školným, ktoré sa vyberať nesmie, a legálnym "poplatkom na technicko-organizačné zabezpečenie štúdia". Tvárili sa, že veria, že desiatky tisícov korún platia externisti prostredníctvom darov skutočne dobrovoľne, azda preto, že nemajú čo robiť s peniazmi. Sudcovia nepochopiteľne zlyhali.
Prvou lastovičkou bez krivých okuliarov sa stal až Najvyšší súd SR, ktorý nedávno v inom spore študentky s univerzitou jasne rozoznal školné a donútenie a vrátil vec na prejednanie slabozrakým nižším súdom. Otázne je, čo spôsobí prípadný rozsudok súdu v prospech študentky, pretože na základe tohto judikátu by sa mohli na súdy obrátiť desaťtisíce externistov a žiadať naspäť milióny eur, ktoré zaplatili za štúdium.
Tomáš Nejedlý