Ohľadom korekcie je však istá len jedna vec, a to, že je určite najočakávanejšou za posledných pár rokov. A každý trader veľmi dobre vie, ako zvyknú na trhu dopadnúť (naj)očakávané veci. Úvahy o korekcii podnecuje najmä rýchla zmena sentimentu a spôsob akým akciové trhy rastú.
Z posledných 20 obchodných seáns v USA bolo až 18 pozitívnych (merané podľa futures na index S&P 500). Toto sa za vybrané obdobie posledných 20 rokov ešte nestalo. Predchádzajúci rekord bol 17 seáns zaznamenaný na jeseň roku 2003.
Takisto klesá aj obchodné rozpätie v rámci jednotlivých dní, ktoré ale nedosahuje historické úrovne. Nárast tak má jednoznačný nádych nákupu od inštitucionálnych investorov alokujúcich voľné finančné prostriedky späť do akcií.
Dáta ohľadne ich pozícií v najbližších týždňoch ukážu, či je táto domnienka správna. Vlnu nákupov podnecuje vykryštalizovanie sa situácie v Grécku. Grécky premiér Papandreou tento týždeň úspešne ukončil svoje turné u kľúčových hráčov, keď postupne navštívil Berlín, Paríž a Washington. Politici trhom jednoznačne ukázali, že sa za Grécko postavia a nedovolia mu padnúť v prípade, ak trhy nebudú ochotné prefinancovať Grékov v apríli resp. máji.
To však nepredpokladám, pretože po explicitných garanciách pomoci je súčasná výška gréckych úrokových spreadov stále veľmi atraktívna. Naštrbiť tento vývoj by už mohla len vážna chyba zo strany Grécka. Napriek týmto pozitívnym správam však Grécko aj naďalej ostáva problémom pre euro.
Nemožno súhlasiť s názorom jedeného z intelektuálnych otcov eura E. Mundella (Mundell tento týždeň prednášal v Bratislave), ktorý v rozhovore pre denník SME povedal: „Myslím si, že euru sa darí dobre. Všetky krajiny sú na tom lepšie, ako by boli bez spoločnej meny. Problém, do ktorého sa eurozóna dostala, je problém gréckeho deficitu a verejného dlhu. Je to veľký problém, ale nie je to problém eura.". Grécko problémom Eura bohužiaľ je.
Solidárne „zabetónovanie“ Grécka pred „špekulantmi“ totižto otvorilo pandorinu skrinku. V prípade ak by aj ostatným členským štátom hrozil default, európske spoločenstvo im defacto, za rozpočtové ústupky, garantuje pomoc. Problém nastane, ak by fiškálna kríza prepukla vo viacerých krajinách súčasne.
Rozpočty a zadlženosť niektorých krajín EMU (napr. Portugalsko, Španielsko) sú v súčasností napäté a je istá možnosť, aj keď relatívne málo pravdepodobná, že by sa v podobnej situácii ako sú teraz Gréci mohli ocitnúť nasledujúci rok.
Betonárske práce by v takomto prípade neboli triviálnou záležitosťou a situácia by mohla vyústiť až do rozpadu EMU. Jedná sa síce o situáciu s malou pravdepodobnosťou, avšak s tak významnými následkami, že nie je možné ju ignorovať a musí ostať v hľadáčiku každého investora investujúceho v eurách.
Dôležité správy prišli tento týždeň z Číny, kde práve prebieha každoročné zasadanie Národného ľudového zhromaždenia, ktoré je v Číne najvyšším zákonodarným orgánom. Premiér Jiabao vo svojom vystúpení prezentoval makroekonomické ciele na rok 2010.
Hlavným cieľom je udržať infláciu na úrovni 3% pri očakávanom raste HDP 8%. Hospodárska politika sa zameria viac na podporu spotreby (je naplánované zvýšenie sociálnych výdavkov a zníženie daní z príjmov) a prísnejšiu kontrolu vládnych investícií. Tohto roku by malo aj dôjsť aj k posilneniu kurzu yuanu. Guvernér centrálnej banky X.
Zhou fixný kurz yuanu označil, za „špeciálne opatrenie“ v boji s krízou, ktoré bude zrušené keď dôjde k stabilizácii situácie. Je to prvé jasné vyhlásenie vysokého čínskeho predstaviteľa za posledný rok o tom, že kurz posilní. Posledné zverejnené makro dáta (export, industriálna produkcia aj maloobchodné tržby) ukazujú, že čínska ekonomika pokračuje v silnom raste. Trhy však s obavami o prehriatie ekonomiky sledujú vývoj inflácie.
Medziročný nárast spotrebiteľských cien vo februári dosiahol podľa údajov zverejnených vo štvrtok výšku 2,7%. Tlaky na ceny dokumentujú aj nedávne titulky z ťažobného sektora pripomínajúce skôr začiatok roka 2008, ako obavy centrálnych bankárov z nedostatočného oživenia v roku 2010.
Producenti metalurgického uhlia zvýšili cenu oproti minuloročnej až o 55%. Chystá sa aj zvýšenie cien železnej rudy, a to až o 60%. Zároveň pravdepodobne dôjde aj k zmene mechanizmu cenotvorby týchto kľúčových vstupov na výrobu ocele. Historicky boli tieto kontrakty medzi najväčšími producentmi a odberateľmi podpisované na jeden rok. Ceny sa však začnú určovať na štvrťročnej báze.
Juraj Podracký analytik J&T Banky |