Zatiaľ si len vyjednali s menovým fondom (MMF) a eurozónou zoznam podmienok, za ktorých dostanú oddychový čas.
Grécko však v každom prípade čakajú roky veľmi tvrdých úspor, poklesu HDP, zhoršovania životnej úrovne a kvôli vysokým úrokom aspoň do roku 2014 ďalšie zvýšenie verejného dlhu. To nie je ľahko stráviteľné sústo, a ak ho grécka spoločnosť nezhltne, môžu sa Atény nakoniec, nehľadiac na snahu všetkých okolo, rozhodnúť zbankrotovať. Podobne ako sa v roku 2002 rozhodla nehľadieť na úsilie MMF Argentína.
Potom však európski susedia o svoju solidárnu pomoc jednoducho prídu. Je teda na mieste sa pýtať, kto vlastne posiela Grécku najviac a koho to môže najviac bolieť?
Nemecko, Luxembursko, alebo Slovensko?
Na prvý pohľad znie odpoveď jasne. Z 80 miliárd eur priamej pomoci eurozóny majú najviac zaplatiť Nemci (22 mld. eur) a Francúzi (17 mld. eur), a preto sú rozhodnutia ich politikov logicky najviac sledované. Na jedného obyvateľa však zaplatia o poznanie viac menšie a bohatšie krajiny ako Luxembursko alebo Holandsko (300 - 400 eur / osobu, oproti 270 v Nemecku).
Tieto elementárne výpočty sú však zavádzajúce, pretože ignorujú dramatické rozdiely medzi cenovými a mzdovými hladinami v eurozóne. Férovejšie je preto porovnať, ako dlho budú musieť obyvatelia jednotlivých krajín pracovať na svojom dieli pomoci Grécku. Tu sa dostávame k prekvapivému záveru - vzhľadom k nízkym priemerným mzdám to bude trvať zďaleka najdlhšie Slovensku.
Grécku treba poslať síce "iba" 800 miliónov eur, ale priemerný Slovák za svoju solidaritu zaplatí prácou dlhšie než týždeň (50 hodín), kým Nemec alebo Belgičan okolo dvoch pracovných dní. Ak by Česi v súčasnosti už platili eurom a podieľali sa na pomoci Grécku, obsadili by za Slovákmi čestné druhé miesto - 1,5 miliardy eur a cez tri dni práce na pomoc neposlušnému susedovi.
Nemcom tiež záchranné práce uľahčuje fakt, že si na pomoc Grécku požičia za najvýhodnejších podmienok. Trhy im požičajú na tri roky za 1% zatiaľ čo Slovákom za viac ako 2% a Portugalcom dokonca v posledných týždňoch za 4,5 - 5,5%.
Komu záleží na Grécku
Druhou stranou mince je otázka, komu vlastne záleží na záchrane Grécka najviac. Pravda je, že vo všeobecnej rovine všetkým. Chaotický bankrot Grécka by mohol mať na európsky finančný systém rovnaké deštruktívne účinky ako krach Lehman Brothers a smrtiacia lavína by sa nikomu nevyhla.
Na druhej strane niektorí členovia majú zo záchrany Grécka jednoznačne väčší úžitok než iní. Francúzske a nemecké banky majú v rámci eurozóny najväčšiu expozíciu voči Grécku (podľa BIS až 82 mld eur) a ich finančný systém by v prípade krachu rovnako museli domáce vlády sanovať.
Z európskych krajín taktiež zďaleka najviac do Grécka vyvážajú nemecké firmy, zatiaľ čo pre slovenské alebo portugalské je tamojší trh nepodstatný. Celá Helénska anabáza tak ukazuje, že eurozóna okrem prísnejších fiškálnych pravidiel taktiež potrebuje jasnejší, a predovšetkým spravodlivejší manuál, ako riešiť situácie krajín na hrane bankrotu.
Do debaty nad novou podobou euroklubu by sa rozhodne mala aktívne zapojiť aj Česká republika, a to v každom prípade skôr, než sa rozhodne stanoviť si akýkoľvek záväzný cieľ vstupu do eurozóny. Unáhlenosť a tlak na rýchle prijatie eura by totiž Čechov nakoniec mohli aj mrzieť.
Jan Bureš autor je hlavný ekonóm Poštovej sporiteľne v Česku |