Už pred 80 rokmi zjavne ľudia pociťovali skepsu a sklamanie z politikov, ktorí sa majú starať o vytvorenie podmienok na lepší život ľudí v štáte. Svedčí o tom aj básnička Janka Jesenského z roku 1929:
D e m o k r a t i c k é v o ľ b y
V tých voľbách demokratických je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má a vyvolený slovo.
Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky, po voľbách - prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná ho odloží - na stranu.
A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom: voliči prídu
k urnám a vyvolení - k hrncom.
Posledné štyri roky boli pre mnohých slušných ľudí obrovskou demotiváciou a potvrdili aj básnikove slová.
Og Mandino napísal v jednej zo svojich kníh krásnu myšlienku:
"Dnes stonásobne rozmnožím svoju cenu. Podobám sa pšeničnému zrnku, ktoré očakáva trojaká možná budúcnosť. Pšenicu možno zložiť vo vreci do chlieva, kde ju zožerie sviňa. Možno ju pomlieť na múku a premeniť na chlieb. A možno ju zasiať do zeme a dovoliť jej, aby rástla, pokiaľ sa jej zlatá hlava nerozdelí a nevydá tisíc zŕn z jedného. Podobám sa pšeničnému zrnu s jedným rozdielom. Zrno si nemôže vybrať, či ho zožerie sviňa, či ho pomelú na múku alebo ho zasejú, aby sa rozmnožilo. Ja mám možnosť voľby a svoj život nepodhodím sviniam ani nedovolím, aby ho zomleli kamene neúspechu a zúfalstva, aby ho vôľa iných polámala a zahodila. Dnes stonásobne rozmnožím svoju cenu."
Každý deň nášho života sa môžeme rozhodnúť zmeniť svoj život. V deň volieb to platí doslova.
Autor podniká vo finančníctve