Pre každú trhovú ekonomiku je hospodárska kríza svojimi dôsledkami aj prostriedkom na jej ozdravenie. Ozdravovacie lieky -- prostriedky hospodárstva, sú vlastne zlé vlastnosti hospodárskej krízy (pokles výroby, rast nezamestnanosti,...). Ozdravovací proces prináša východisko z krízy a vytvorenie racionálnejších a efektívnejších podmienok pre nový ekonomický rast, lepších podmienok ako boli v predchádzajúcom období, z ktorých kríza vznikla.
Vytváranie podmienok pre ozdravenie hospodárstva prebieha vo všetkých subjektoch trhu, t. j. v podnikoch, v domácnostiach, v štáte -- vo vláde. Časové obdobie vytvárania ozdravovacích podmienok je obdobie stagnácie v ekonomickom cykle. Je to obdobie, kedy ekonomika akoby oddychovala a naberala nové sily pre svoj nasledujúci rast a rozvoj. Je to obdobie, keď ekonomika už prudko neklesá, ale ani rapídne nerastie. Proces ozdravovania sa zo strany trhových subjektov nesmie zanedbať, ale ani zmeškať.
Podniky v tomto období hľadajú východiská zo situácie, do ktorej sa dostali. Nachádzajú ich v nových technológiách, v racionalizácii práce, v znižovaní výrobných nákladov, v organizačných zlepšeniach, ...ktoré by im aj pri nižších predajných cenách ich výrobkov priniesli vyššie zisky.
Realizácia týchto zlepšení prináša aj vysvetlenie, že cenový rast v tomto období, a to je aj naša súčasnosť, je relatívne malý.
Podniky, ktoré sa udržali v hospodárskej kríze, racionalizujú svoju podnikateľskú činnosť aj prepúšťaním určitého počtu pracovníkov. Predpokladajú, že v nových podmienkach po kríze zvládnu svoje úlohy aj s nižším počtom pracovníkov. Tu je aj vysvetlenie, že nezamestnanosť, ktorá vzrástla počas recesie, sa rýchlo nezníži a potrvá určitý čas, kým začne klesať. Aj to je dnes naša realita.
Podniky, ktoré postihla hospodárska kríza, by sa mali s ňou v podstate aj samotné vyrovnať. Pomoc podnikom zo strany vlády je vždy problematická. Všetkým sa pomôcť nedá a poskytnúť pomoc len niektorým je z hľadiska regulí trhu porušovanie podmienok pre konkurenčné prostredie. To znamená, že výdavky vlády na zvýšenie dopytu po niektorých výrobkoch, napr. automobilov (tzv. šrotovné), ukončeniu recesie v týchto podnikoch z dlhodobého hľadiska veľmi nepomáhajú, skôr stagnáciu a obdobie k novému rastu predlžujú. Svetová ponuka automobilov je v súčasnosti nadmerná vo vzťahu k dopytu po nich. Automobilky sa aj bez šrotovného musia samy s vlastnou nadprodukciou vyrovnať. A ako vidíme, dnes to robia, predávajú automobily za nižšie ceny a kým sa nevytvorí rovnováha medzi ponukou a dopytom, nezvyšujú ich výrobu. Hlavnou úlohou vlády v tomto období je uskutočňovať takú hospodársku politiku, ktorá by pomáhala prekonávať ťažkosti ľuďom, ktorí krízou a nie vlastným pričinením stratili prácu. Ďalšou úlohou vlády je vytvárať podmienky pre zvyšovanie zamestnanosti a ekonomický rast. Zachraňovať, ale vládou zle hospodáriace súkromné podniky (ale aj štátne), ktoré sa nevedia a nedokážu s krízou samy vyrovnať, nemá z dlhodobejšieho hľadiska trhové, ale ani sociálne odôvodnenie.
Hospodárska kríza nás upozornila na viaceré problémy v našej ekonomike a v uskutočňovanej hospodárskej politike.
Máme do určitej miery deformovanú, čiastočne jednostranne orientovanú štruktúru výroby. V príliš veľkej miere sa vzďaľuje od štruktúry našich vlastných potrieb a národnej spotreby. Málo pre seba, pre vlastné potreby a spotrebu vyrábame.
Sme krajina s vysoko exportným zameraním, ale s relatívne malými vlastnými zdrojmi pre toto zameranie. V hodnote exportujúcich tovarov máme relatívne nízke vlastné zhodnotenie.
Máme vysokú mieru otvorenosti našej ekonomiky, čo však nie vždy je prospešné a efektívne. Hodnota obratu nášho zahraničného obchodu (hodnota exportu a importu) je 1,7-krát vyššia ako hodnota vytváraného hrubého domáceho produktu. Hodnota importu je u nás od roku 1993 (až na rok 1994 ) vždy vyššia ako hodnota nášho vývozu. Príliš vysoká miera otvorenosti ekonomiky neprináša len plusy, ale aj mínusy. Všimnime si, že v období hospodárskej krízy náš nižší export priniesol ešte väčší pokles dovozu a čiastočne to zlepšilo našu obchodnú bilanciu. To znamená, že nie je vždy osožné len zvyšovať objem exportu, ale oveľa dôležitejšia je jeho kvalita. Tá nie je pre nás až taká priaznivá, pretože cenové relácie v našom zahraničnom obchode sa pri viacerých komoditách nevyvíjajú v náš prospech. Index cien nášho vývozu je nižší ako index cien dovozu, ceny dovozu rastú viac a rýchlejšie ako ceny nášho vývozu.
Vysoká miera otvorenosti nás robí aj vysoko závislými od krajín, do ktorých vyvážame a od ktorých dovážame. Ukončenie hospodárskej krízy u nás je takto závislé od jej ukončenia hlavne v krajinách, do ktorých exportujeme.
Hospodárska kríza priniesla pre nás potrebu vytvoriť si nové pohľady na celý rad vážnych problémov v ekonomike a v hospodárskej politike. Tie sa týkajú jednak ekonomiky štátu ako celku, ale aj jej jednotlivých regiónov, a to v oblasti objemových, ale najmä v štrukturálnych a kvalitatívnych ekonomických vzťahoch.
Štefan Samson, Katedra ekonomických teórií, TU Košice