StoryEditor

Posledný výstrel eurozóny (komentár)

16.05.2010, 13:43
Potom čo pôvodný záchranný balíček pre Grécko finančné trhy neupokojil, prijali v snahe "ochrániť finančnú stabilitu Eurozóny" lídri krajín EMÚ minulý víkend, bezprecedentný záchranný balíček v celkovej sume až 750 mld EUR.

Rozšírili tak pôvodnu pomoc Grécku aj na ostatné členské krajiny, ak by sa nachádzali v podobnej situácii.

Balíček sa skladá z troch rôznych častí, pričom ohrozené krajiny z neho môžu čerpať len za prísnej podmienenosti a za podobných podmienok pod akými sa poskytuje pomoc MMF. Prvou je úverová facilita Európskej komisie na podporu platobných bilancií, ktorá bola navýšená o 60mld EUR.

Jej objem tak teraz dosahuje výšku 110 mld Euro. Výhodou tejto facility je, že je okamžite k dispozícii a nepodlieha schvaľovaniu parlamentov členských krajín, pretože je zabezpečená priamo rozpočtom komisie. Druhou a najdôležitejšou časťou je novovzniknutý Európsky stabilizačný mechanizmus vo výške 440 mld.

Jedná sa o vytvorenie špeciálneho fondu, ktorý bude čerpať zdroje z finančných trhov na základe garancií vlád jednotlivých krajín EMÚ. Z týchto zdrojov budú následne poskytnuté pôžičky pre krajiny EMÚ, ktoré nebudú ochotné prefinancovať trhy. Účasť krajín na fonde je pro rata vo výške ich podielu na kapitáli ECB.

Tieto garancie exspirujú po troch rokoch a vo väčšine prípadov musia prejsť schválením v národných parlamentoch. Poslednou časťou a to vo veľkosti 220mld sú pôžičky od MMF, ktoré budú poskytnuté na základe štandardných postupov MMF taktiež na obdobie troch rokov.

Výška balíčku, predstavujúca cca 8% z HDP Eurozóny, nebola vybraná náhodne. Je dostatočná na pokrytie celkových finančných potrieb Grécka, Portugalska, Írska a Španielska na najbližšie tri roky. Balíček bol doplnený o vyhlásenie ECB, že pristúpi k nákupom vládnych dlhopisov na sekundárnom trhu a podporí tak snahu lídrov o stabilizáciu spreadov medzi jednotlivými členskými krajinami.

Hoci výška nákupov dlhopisov bude sterilizovaná cez operácie na peňažnom trhu a nepôjde teda o kvantitatívne monetárne uvoľňovanie, trh toto vyhlásenie ECB vnímal veľmi negatívne.

Objavili sa obavy o nezávislosť ECB, keďže prezident Trichet iba pár dní pred týmto krokom tvrdil, že k niečomu takému nepristúpi. Až na kurz EURa (o tom neskôr) trhy reagovali na zverejnený balíček veľmi pozitívne.

Spready medzi jednotlivými členskými krajinami v pondelok ráno okamžite skolabovali a akciové indexy zaznamenali vysoké rasty, pričom európsky bankový sektor v Eurozóne si v pondelok pripísal až 13,8%. Aj keď časť rastu v závere týždňa vyprchala, tejto reakcii sa niet čo čudovať.

Balíček odvrátil hrozbu defaultu krajín Eurozóny na najbližšie tri roky. Z dlhodobého hľadiska si je však nutné uvedomiť, že toto bol „posledný výstrel“ Eurozóny a posledné „kúpenie si času“.

Mega-balíček II už nebude a jedinou možnosťou potom bude dostatočné zotavenie ekonomík tak, aby ich manažovaný default jednej krajiny už významne neovplyvnil. Základným dôvodom vzniknutej krízy je solventnosť a udržateľnosť dlhu jednotlivých krajín a tá sa predsa nedá zmeniť jednoduchým poskytnutím garancií na ďalší dlh.

Musí dôjsť k masívnej konsolidácii verejných financií problémových krajín a progres na tomto poli rozhodne, čo sa o pár rokov stane s Eurozónou, keď zdroje z balíčka budú splatné. Toto si uvedomujú aj samotní lídri, ktorí popri balíčku prezentovali aj snahu na zmenu a obmedzenie fiškálnej politiky členských krajín.

Španielsko, Portugalsko a Taliansko počas týždňa ohlásili dodatočné fiškálne opatrenia na zníženie svojich deficitov. V stredu prezentovala Európska komisia komuniké (odporúčanie) smerom k Európskemu parlamentu, Rade Európy a Európskej centrálnej banke o posilnení koordinácie ekonomickej politiky.

Ťažko predvídať v akom rozsahu budú tieto návrhy nakoniec aj prijaté, ale zaujal ma však návrh na vytvorenie tzv. „Európskeho semestra“. Išlo by o pripomienkovanie rozpočtov jednotlivých členských krajín ostatnými členmi ešte než ich preložia vlády národným parlamentom.

Malo by aj dôjsť k sprísneniu paktu stability a rastu a k zavedeniu viacročného rozpočtového cyklu. Bol by to krok smerom k jednotnej fiškálnej politike, ktorú si však pri súčasnom inštitucionálnom rozpoložení možno len ťažko predstaviť. Rozsah nutnej fiškálnej konsolidácie problémových krajín sa našťastie nevymyká konsolidáciám uskutočneným v minulosti.

 

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
08. december 2025 09:49