Slovensku sa v ostatnom období vôbec nedarí zabodovať v rebríčkoch a hodnoteniach, ktoré majú dočinenia so zlepšovaním podnikateľského prostredia. To sa za posledné tri roky kontinuálne zhoršuje a aspoň nateraz nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo niečo v blízkej budúcnosti zmeniť. Problémy sú pritom jasne identifikované už roky. O nízkej vymožiteľnosti práva, slabej efektivite verejných výdavkov či o nízkej transparentnosti verejných obstarávaní sa hovorí už dlhodobo. Preto nie je prekvapením, že práve tieto faktory nám priťažili aj v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti krajín. Výsledok: klesli sme v ňom tretíkrát za sebou, tentoraz o jednu priečku. Susedné štáty, naopak, svoje skóre zlepšili.
Tak, ako sú jasné dôvody nášho zaostávania, je jasné aj to, že vládnu garnitúru podobné rebríčky a porovnania prakticky vôbec netrápia a neplánuje s tým ani nič zásadné robiť. Ak teda nepovažujeme za zásadný krok pre zlepšenie vymožiteľnosti práva napríklad nástup Štefana Harabina do čela Najvyššieho súdu.
Slovensko totiž najviac zaostáva v tých oblastiach, ktoré naznačujú, že z oného zaostávania majú prospech predovšetkým tí, ktorí tento štát riadia. Spomedzi 133 krajín sme napríklad obsadili 127. miesto pri porovnaní miery klientelizmu pri rozhodovaní o politike a kontraktoch. Mimoriadne nízka je aj dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, problémy sú aj vo verejnom obstarávaní. Slabí sme aj vo flexibilite pracovného práva, kde sme za tri roky padli z 15. na 82. priečku. Presne toto sa čakalo od novely Zákonníka práce, ktorú presadila súčasná vládna garnitúra, pričom sa to nestalo omylom, pretože práve toto Viera Tomanová ako ministerka práce chcela: nové pravidlá, ktoré firmám zviažu ruky.
Jediné, z čoho sa môžeme tešiť, je podľa správy o globálnej konkurencieschopnosti prvé miesto v posudzovaní vplyvu malárie na biznis a ohrození nie sme ani vírusom HIV. Tým sa však asi nikto neodváži úprimne pochváliť. Ešteže tu máme neustále odkladané zjednotenie výberu daní a odvodov, aby bolo čo povedať, keď sa niekto spýta, čo sa plánuje v budúcnosti urobiť pre zlepšenie podnikateľského prostredia.
Mimo toho bude vláda iba udržiavať "silné sociálne programy", o ktorých existencii je presvedčená zjavne rovnako pevne ako niektorí jedinci o živote yetiho a lochneskej príšery.