Pilier je opora, hovorí slovník. Nie však v prípade slovenského dôchodkového systému. Otvorenie druhého piliera, čiže možnosti sporiteľov vkladať peniaze na svoj účet u súkromných firiem, otriaslo prvým pilierom. Ten sa zmenil na prvé bremeno, pretože sám potrebuje oporu vo forme peňazí zo štátneho rozpočtu. Z piliera sa totiž vyplácajú všetci dôchodcovia v "plnej výške", hoci doň všetci budúci penzisti v plnej výške neprispievajú. Takáto situácia bude trvať ešte desiatky rokov, kým sa nezačnú z druhého piliera vyplácať práve títo budúci. A roky tak môžu rásť výdavky štátu na sanáciu nedokončenej dôchodkovej reformy.
Namiesto riešenia tohto kľúčového problému vláda zatiaľ hľadá rýchlu cestu, tak ako v prípade rozpočtu na budúci rok. Čiže privatizáciu a odpredaj svojho majetku. A to takú rýchlu, že sa zbavuje aj podielov v ziskových firmách. Situácia musí byť kritická, ak pohodlné dividendy nie sú lákadlom na zachovanie účasti v zdravých spoločnostiach. Alebo sa chystá nejaký "dobrý biznis"? Kdeže. Všetko bude transparentne verejne obstarané.
Na budúci rok chce kabinet získať stovky miliónov eur. Sociálna poisťovňa ich zlupne ako malinu. Takže na veľkú slávu to v tomto prípade nevyzerá. Cena za druhý pilier je vysoká.
Preto sa musí privatizovať ďalej. Čím neskôr sa urobí ďalší krok v reforme, tým viac štátneho majetku sa bude musieť predať. Bude to tu potom vyzerať tak pekne zahranične, keď pôjdem na Slovak Post Company zaplatiť zloženku od Bratislava Heating Corporation. Úplná Amerika.