Kvalita našich univerzít pri medzinárodnom porovnaní je žalostne nízka. Ako teda zlepšiť univerzitný systém? Okrem financovania je potrebné zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov. Štandardnou metódou používanou na Západe je darwinovský výber najschopnejších jedincov, pretože kvalitné ľudské zdroje sú alfou a omegou ďalšieho rozvoja. Žiaľ, práve v tejto oblasti dochádza k "odlevu mozgov", z ktorého profitujú západné univerzity.
Štandardnou cestou bolo vytvorenie nášho Národného štipendijného programu pre vysielanie študentov do zahraničia, ale aj získavanie expertov zo zahraničia. Bez pochýb je potrebné, aby sa pobyty podľa možnosti najlepších svetových prednášateľov stali štandardom na našich vysokých školách.
Slovenská realita je však taká, že v rámci Národného štipendijného programu bolo vo výzve v roku 2009 podporených 88 mobilít zahraničných výskumníkov a univerzitných pedagógov na Slovensko, ale z nich až 41 bolo z krajín bývalého ZSSR. Naopak, zo Západu sme podporili len príchod jedného experta z Talianska, Portugalska, Grécka, Nemecka, Veľkej Británie a troch z Francúzska a USA. Zarážajúci je pomer Východu a Západu, pričom top veda dneška sa realizuje práve na "kratšom konci" nášho podporného programu. Je naozaj otázne, či podmienky podpornej schémy sú dostatočne motivujúce na príchod svetových špičiek na Slovensko.
Rozprúdenie stojatých vôd našich univerzít by priniesol aj mechanizmus získavania najkvalitnejších zahraničných mobilných vedcov. Nová krv je šancou na rozprúdenie stojatých vôd vďaka novým myšlienkam a prístupom, ale aj prvkom multikulturality. Na zrealizovanie podporných opatrení je potrebné vytvoriť isté nutné predpoklady. Kvalitní zahraniční post-doci prídu na Slovensko len v prípade kvalitného, primerane honorovaného výskumu, pričom samozrejmosťou je kvalitné technické vybavenie.
Rozbeh kvalitného výskumu je možné dosiahnuť aj získaním našich vedcov, ktorí dlhodobo pôsobia v zahraničí. Následne k nám prídu aj post-doci zo zahraničia, čo bude lakmusovým papierikom skutočnej, a nie len predstieranej kvality našich univerzít. Paralelne so zvyšovaním vedeckej úrovne sa bude zvyšovať aj úroveň vysokoškolského vzdelávania i vďaka kontaktom navrátilcov v zahraničí.
Pre motivovanie návratu špičkových slovenských vedcov zo zahraničia, ale aj motivovanie našich vedeckých top špičiek je potrebné vytvoriť motivujúce podmienky približujúce sa k úrovni ich zahraničných kolegov. Tento prístup by porušil rovnostársky status quo panujúci v oblasti odmeňovania vedcov. Parametrom odmeňovania by nemali byť len vek a publikácie, ale aj výsledky spolupráce s priemyslom, pričom takýto parameter nebol dostatočne zohľadnený ani v aktuálnej akreditácii.
Miroslav Balog