Privatizácia Slovenských elektrární sa pohla dopredu, ale hneď sa objavili prekážky. Opozícia v parlamente odhlasovala, za prispenia poslancov strany ANO, aby vláda urobila do konca roka 2004 všetky kroky potrebné na zabezpečenie dostavby Mochoviec. Ako môže vláda investorovi nariadiť stavbu za 50 miliárd? Iba ak by sa zároveň zaviazala prevziať všetky záruky za ich financovanie. Tá by fakticky trvala počas jeho ekonomickej životnosti. Prevádzku atómky však môže predčasne ukončiť čokoľvek, ... radšej ani nepomyslieť. Ešte zradnejšie je sobotňajšie uznesenie koaličnej KDH, ktorá nechce pripustiť, aby vláda dovolila predaj akcií firme, ktorú ovláda štát. Tvrdí, že by nešlo o privatizáciu, ale preštátnenie.
Z čisto právneho hľadiska to nie je pravda. Nejde tu o predaj akcií elektrární talianskemu, českému či, nedajbože, ruskému štátu. Podľa rozhodnutia výberovej komisie akcie má získať silná talianska energetická spoločnosť, pôsobiaca aj v ďalších európskych štátoch. Cenu, akú ponúka, dokáže vytvoriť zo svojho čistého zisku za štyri mesiace. Má však podľa KDH smolu, lebo 51 percent jej akcií drží štát. KDH, ako vyhlásilo, bude súhlasiť s predajom, ak sa Enel odštátni. Verejná ponuka akcií Enel-u, ktorá by viedla k odštátneniu, sa predpokladá už v októbri. Aj tak však nie je jasné, kedy bude Enel odštátnený de iure. Vtedy, keď zasadnú noví akcionári a zvolia nové predstavenstvo? To sa môže stať až o rok. Ak bude akcionárska štruktúra rozptýlená, nemožno vylúčiť, že sa spoľahnú aj na doterajších manažérov. V takejto situácii akciovú spoločnosť môže dlho kontrolovať vlastník s balíkom 30 percent. Pod túto hranicu totiž nemá klesnúť účasť talianskeho štátu. A čo keď akcie kúpi iná štátna firma? Podobné výhrady ako KDH, možno v miernejšej forme, včera vyjadrila aj maďarská koalícia. Zdá sa, že strach z preštátnenia môže byť zástupným argumentom, niektorým politikom pôjde o zdržanie privatizácie Slovenských elektrární.
Bude zaujímavé pozorovať, či ministerstvo hospodárstva -- vykonávateľ akcionárskych práv -- dokáže zatlačiť na manažment elektrární, aby podnikol kroky na vyčlenenie viacerých častí majetku: elektrárenský majetok v Gabčíkove, Bohunickú elektráreň V1 a jadrový skanzen A1, ktorý patrí do majetku závodu VYZ. Taliani na rozdiel od Čechov nechcú závod VYZ a veria, že slovenský štát dodrží svoje zámery a odporúčania únie a začne budovať štátnu agentúru, ktorá bude manažovať ukladanie rádioaktívneho odpadu. Privatizačná ponuka je nad očakávanie dobrá. Za polovicu akcií SPP, čo predstavuje celú plynárenskú infraštruktúru Slovenska, štát získal iba trikrát viac ako nám teraz Enel ponúka za dve tretiny zadlžených elektrární. Treba vedieť, že majetok elektrární predstavuje iba výrobu elektriny, ich majetok je bez sietí.
Na privatizáciu sa tešia schopní manažéri elektrární, chcú pracovať podľa jasnej stratégie, aby si elektrárne našli miesto na trhu a nie v chránenom priestore, ktorý sa po liberalizačných tlakoch únie už ďalej ohradzovať nedá. Od roku 2000 privatizáciu odďaľujú tí, ktorí sa naučili ťažiť z finančných tokov, ktoré cez Slovenské elektrárne prechádzajú. Uvedomujú si politici tieto súvislosti?
StoryEditor